Martin Gamboš hodnotí duel s MFK Ružomberok

„Bol to boj až do konca. Záver sme nezvládli. Ružomberok zmenil od polčasu štýl hry. Išiel do väčšieho rizika. Neustrážili sme si to vzadu a inkasovali na 1:1. Mrzí nás to. Pred zápasom by sme bod brali, no na konci sa nám remíza máli.“

Máli sa najmä po takom priebehu, keď ste dlho viedli?
„Samozrejme. Keď držíte takýto stav čo najdlhšie a pred koncom dostanete gól, tak sa vám bod máli. Chceli sme zlomiť dlhú sériu, v priebehu ktorej ViOn v Ružomberku nevyhral (naposledy 5.10.2013, pozn. red.). Je to škoda.“

Čo ste si povedali v kabíne cez polčasovú prestávku?
„Povedali sme si, že chceme a musíme pokračovať ďalej podobne ako v prvom dejstve. Nepodarilo sa. Stiahli sme sa. Vedeli sme, že Ružomberčania pôjdu do rizika. Chceli sme skúsiť hrať na rýchle protiútoky, ale ani to nám nevychádzalo. Väčšinou sme odkopávali lopty, ktoré sa mne i Švecovi vpredu nedarilo podržať. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sme nakoniec inkasovali gól.“

V čom bolo dnešné stretnutie najťažšie?
„S postupom času pribúdalo čoraz viac súbojov. V tomto to nebolo jednoduché. Nevyhovárame sa. Ideme ďalej.“

Každopádne, v posledných týždňoch ukazujete zlepšený potenciál. Aj toto bol zápas, po ktorom nemôžete byť spokojní s bodom?
„S výkonom možno sme spokojní, ale už proti Slovanu sme mohli získať nejaký bod. Škoda dnešného záveru. Mali sme na dosah tri body. Verím nášmu mužstvu, že v poslednom kole jesene urobíme všetko pre to, aby sme bodovali naplno.“

Ako ste vnímali tú zvláštnu situáciu, keď rozhodca odvolal pokutový kop?
„V tom momente, keď ju odpískal, som si hovoril, že to určite nie je tak, ako vyzerá. Nebola to penalta. Presne ako sa rozhodol rozhodca, tak som to videl.“

Aká bola, po všetkých udalostiach, tvoja príprava na tento duel?
„Nebolo to ľahké. Na druhej strane, keď som na ihrisku, sústredím sa iba na svoj výkon. Veľmi som chcel nášmu tímu pomôcť.“

Kedy sa rozhodlo, že budeš hrať?
„V utorok podvečer mi zavolal pán tréner Benkovský, či by som bol ochotný opäť sa zapojiť do tréningového procesu a pomôcť mužstvu. Neváhal som. Hneď v stredu som trénoval a dnes tu stojím po zápase.“

Počas úniku z horiaceho domu si vyskočil z okna?
„Áno, zhruba zo štyri a pol metrovej výšky. Asi som to mal natrénované (úsmev). Našťastie sa mi nestalo nič vážne. Menšie škrabance, ktoré si privodíte aj počas futbalu.“

Vyhľadal si pomoc psychológa?
„Nie. Takúto pomoc nevyhľadávam. Už skôr sa nám ponúkali v iných kluboch, no som typ, ktorý si so všetkým prechádza sám. Tak mi to vyhovuje. Najviac mi pomohla rodina, príbuzní a spoluhráči v kabíne. Som vďačný, že stoja pri mne. Sme naozaj jeden tím.“

Foto: Rudo Maškurica