post

Uvažoval nad koncom kariéry. Adrián Chovan: „Človek sa nemôže nikdy vzdať, všetko sa rázom môže zmeniť“

Na svoju chvíľu čakal pri Žitave dve sezóny. Hosťovanie sa v lete zmenilo na trvalý prestup. V trinástich kolách nechýbal medzi tromi žrďami ani minútu. Na konte má dve čisté kontá a patrí k lídrom v úspešných zákrokoch spomedzi ligových brankárov. Nielen o tom rozpráva v rozsiahlom rozhovore brankárska jednotka FC ViOn ADRIÁN CHOVAN.            

Paradoxne, všetko mohlo byť v jeho prípade inak. Na konci minulej sezóny sa s ViOn-om rozlúčil a na chvíľu vrátil do materského Trenčína. Po týždni mu zavolal generálny manažér Marek Ondrejka a Adrián Chovan sa bez váhania vrátil naspäť.

„Som za to veľmi rád. Ktovie, čo by bolo, ak by to takto nedopadlo. Podľa všetkého by som bol v Trenčíne. Je polovica novembra a mne by sa o mesiac a pol končila zmluva. Nechcem sa už nad tým, momentálne, zamýšľať. Určité veci si sadli. Môžem pokračovať vo ViOn-e. Priznám sa, že mi v lete napadli rôzne myšlienky. Premýšľal som, čo ďalej. Jednou z možností bol aj predčasný koniec kariéry. Zostal som v kontakte s generálnym manažérom. Po odchode Braňa Pindrocha do Poľska sa mi ozval a na poslednú chvíľu sme všetko dotiahli,“ usmieva sa takmer dvojmetrový rodák z Kanianky pri Prievidzi.

Naozaj si v 24 rokoch premýšľal o konci kariéry?
„Áno. Posledné dva roky som nedostal poriadnu šancu. Nevedel som sa dostať do brány. Vnútorne som si hovoril, že by som sa mal posunúť niekam inam. Zvoliť si iný smer. Bolo to spôsobené aj frustráciou. Spomínané obdobie nebolo v mojom živote najlepšie. Na druhej strane, veľa mi dalo a posunulo ma. Reálne mi ukázalo, že sa nemôžem vzdať. Jednoducho musím iba pracovať a byť pripravený. Človek nikdy nevie, kedy príde vytúžená šanca. Zrazu sa všetko môže zmeniť či otočiť vo váš prospech.“

Futbal vie byť teda poriadne nevyspytateľný?
„Presne. Neplatí to iba vo futbale, ale aj v osobnom živote. Treba zostať nohami pevne na zemi. Aj keď máte čierne myšlienky, nemôže sa človek príliš opúšťať. Musí ísť stále za svojim cieľom alebo snom.“

Za posledné sezóny prežívaš jedno z najkrajších období vo svojej kariére?
„Určite. Krajšie som ešte nemal. Jasné, bolo pekné, keď sme dokázali zachrániť ligu pre ViOn, no v tomto ročníku si sadlo veľmi veľa vecí v správny čas na správne miesto. Odzrkadľuje sa to nielen na ihrisku, ale i mimo neho. Sme silná partia, výborný kolektív. Pred sezónou sa udiali viaceré zmeny. Prišiel k nám nový tréner. Myslím, že on má na tomto všetkom jednu z najväčších zásluh.“

Čo konkrétne zmenil príchod Ľuboša Benkovského?
„Hlavne priniesol nové a svoje futbalové prvky. Iný pohľad na futbal. Presvedčil nás, že sa dá robiť aj iným spôsobom, iným herným štýlom. Niektorým hráčom dodal sebadôveru. To je vždy najdôležitejšie. Takmer vôbec nezasahoval do herných čŕt jednotlivca. Naopak, snaží sa využiť každého silné stránky a vyťažiť z nás maximálny potenciál.“

Nedá mi nevrátiť sa ešte k vyššie spomínanému predčasnému koncu. Čo by si robil?
„Teraz to už môžem otočiť viac-menej do zábavnej formy. Náš hospodár Miško Valo sľúbil, že mi nechá kosačku, ktorá tu je. Verím, že by som majiteľa časom presvedčil, aby k nej kúpil ešte jednu – novšiu. Stal by sa zo mňa trávnikár (smiech). Ale nie, vážne. Tieto myšlienky sú dávno za mnou. Najväčšou oporou mi bola rodina. Držali ma v tom, že sa to zmení, otočí a nakoniec bude všetko dobré. Mali pravdu. Vráťme sa k pozitívnym veciam.“

V poriadku. Pri Žitave si odštartoval tretí rok. Dva z toho boli formou hosťovania. Bola to dlhá alebo krátka doba z tvojho pohľadu?
„Vrátim sa na začiatok. Bol som hráčom AS Trenčín, kde šanca neprichádzala. Vyústilo to k hosťovaniu vo ViOn-e. Mal som tu viac chytať, rozbehnúť sa. Stalo sa tak až v tejto sezóne. Možno to naozaj malo všetko takto byť. V prípade, že by som pravidelne chytal počas prvého roka, v druhom by som sa už asi nevrátil. Nikdy by som nedosiahol tento prestup. Keď sa za tým obzriem, zapadá to do seba. Sčasti si treba počkať a byť vytrvalý. Vždy bude všetko tak, ako má byť.“

Za ten čas si v klube spoznal prakticky každého. Veľmi ti to v tomto období pomáha?
„Jednoznačne. Niečo takéto uľahčí každému situácie, ku ktorým denne prichádza či už vo futbalovom, alebo osobnom živote. Čo potrebujete, okamžite viete, koho poprosiť, a kde ho nájsť. Odkedy tento klub vznikol, má nálepku rodinný. Platí to doslovne. Nie je to obyčajná fráza. Vidieť to na dennej báze. Každý sa s každým pozná. Presne tieto veci robia ViOn tak zaujímavým. Netreba zabudnúť, že to nie je iba o futbale, ale všeobecne je v tom zahrnutá firma, stavebniny, bistro, pumpa či betonárka.“

Patríš k veľkým sebakritikom, ktorí si vyčítajú góly a svoje zákroky dlho analyzujú?
„V mladšom veku som analyzoval dlhšie. Teraz sa snažím byť flegmatickejší. Je pravda, že som na seba veľmi kritický. Myslím si, že veľa gólom, ktoré sme dostali, sa dalo predísť. Či už z mojej pozície alebo z hľadiska mužstva. V tomto smere priniesol do kabíny príjemnú novinku tréner Benkovský. Nazval ju pravidlo 24 hodín. Dodržujem ho. Deň premýšľam nad zápasom. Pozriem si zostrihy, vyberiem detaily, postrehy, čo môžem zlepšiť a následne všetko hodím za hlavu. Sústredím sa iba na ďalšie kolo.“

V bráne si sám. Nemáš okolo seba spoluhráčov, ako hráči v poli. Hovorí sa, že brankári majú špecifický post a vlastný svet. Vnímaš to rovnako?
„Koluje taký milý vtip – „Mama mala dvoch synov. Jeden bol hlúpy a druhý bol tiež brankár (úsmev).“ Väčšina ľudí nás tak vníma, ale vôbec to tak nie je. Na ihrisku nie sme jedenásti, ale osemnásti. K tomu realizačný tím. Sme tam všetci spolu. Vždy je dôležité, aby každý ťahal za jeden povraz. V opačnom prípade to nemôže fungovať. Samozrejme, môžete mať svoj osobný cieľ, ktorý chcete dosiahnuť. Na prvom mieste musí byť vždy spoločný zámer – bojovať za tento klub. Následne môžu vyskočiť individuality ako v prípade Balaja či Hrnčára. Zásluhu na tom má celý tím.“

Očividne tá chémia funguje naozaj veľmi dobre. ViOn bojuje o tretiu priečku. Od malého, rodinného klubu to nikto asi nečakal. O to je to krajšie. Pohoda v mužstve je veľká?
„Nemôžete byť v úplnej pohode, pretože neustále na seba vyvíjate tlak v rámci dosahovania pozitívnych výsledkov a vašich cieľov. V celom mužstve, klube je ale veľmi dobrá atmosféra. Odráža sa to na našich výkonoch. Držíme spolu ako tím. Postupne ideme za svojim cieľom, ktorý máme. Neriešime ho každý deň. Pracujeme od zápasu k zápasu. Čo sa má stať, stane sa. Veríme, že sa nám podarí niečo veľké.“

V tvojom prípade prispieva k pozitívnej atmosfére tiež dobre zložený brankársky kolektív?
„Áno. S trénerom Matlákom spolupracujeme dva a pol roka. Za ten čas sa medzi nami vytvoril výborný vzťah. Vieme sa porozprávať nielen o futbale. Je to veľmi fajn. Tak by to malo fungovať. Musím ale povedať, že ani jeden brankársky kolektív, ktorý som tu zažil, nebol problémový. Vychádzal som s Maťom Krnáčom. Bol starší. Vždy mi vedel, vďaka jeho skúsenostiam, poradiť. Potom prišiel Braňo Pindroch, ktorému som kryl chrbát. Priznám sa, že som sa s tým najprv musel zmieriť. Nikdy by som si ale nedovolil urobiť mu niečo zlé či hádzať polená pod nohy. Vždy som ho podporoval. Aj preto sme fungovali veľmi dobre na ihrisku i mimo neho. Na tréningoch sme sa vedeli potiahnuť. V lete prišiel Paťo Lukáč. Taktiež si výborne rozumieme a máme čo povedať. To je na nezaplatenie. Trénuje s nami Peťo Jeck. Vekom ešte dorastenec. Ide o mladého, pracovitého brankára. Má veľmi dobrú povahu. Takú, aká sa pri mladších ročníkoch nevidí často. Môže to dotiahnuť ďaleko.“

Už v minulom ročníku to bola pre ViOn zaujímavá sezóna. Prvá šestka unikla len tesne. V pohári z toho bola semifinálová jazda. Dokázali ste si, že máte kvalitu a môžete dosiahnuť oveľa viac ako každý čaká?
„Presne tak. Tí z nás, ktorí tu zostali, sme sa presvedčili, že na to máme a v našich silách je možné čokoľvek. Bolo to pekné. Šestka nevyšla, ale dlhá cesta v pohári potešila každého. Teraz sme v novej sezóne. Najdôležitejšie je, aby sme zostali zdravo motivovaní a spravili všetko pre vylepšenie minuloročného postavenia.”

Po trinástich kolách aktuálnej sezóny prevláda osobná – výsledková spokojnosť?
„Najmä si musíme vážiť to, kde sme. Niektorí hovoria, že sme mohli mať viac bodov, no mohlo ich byť aj menej. Vždy to tak bude. Stojíme nohami pevne na zemi. Chceme pokračovať v nastolenom trende a ísť za svojim cieľom. Prekonávať osobné hranice, limity. V každom dueli nechať na ihrisku maximum. Následne príde odmena.“

Zdolali ste Slovan, Žilinu, Trenčín a potrápili Dunajskú Stredu. To nie je málo. Užívaš si to z brány?
„Určite, áno. Odohrali sme veľa pekných zápasov. Pozerá sa na to dobre (úsmev). Výborný bol i súboj s Nitrou, ktorý sme otočili z 0:1 na konečných 3:1. Nielen tam sme ukázali náš charakter. Bohužiaľ, ovplyvňuje nás situácia spôsobená pandémiou COVID-19. Veľmi ma mrzí, že si to všetko nemôžeme užívať s našimi fanúšikmi. Rešpektujeme to. Nechcem nič znehodnocovať. Bolo by výborné, ak by sme ich mali za našim chrbtom a vieme sa s nimi podeliť o naše emócie.“

Často veľa chalanov, ale aj tréner, vyzdvihuje charakter tímu. Priblížiš ho fanúšikom?
„V prvom rade je mužstvo vhodne doplnené. Vyvážené staršími i mladými hráčmi. Veľmi je cítiť mladícka dravosť. Starší futbalisti majú na nás mladších výborný vplyv. Ako na tréningoch, tak aj v zápase. Príklad, ktorý mi v tejto chvíli napadá – nikto si nedovolí, nedajbože, niečo vypustiť. Sme súdržní. Držíme naozaj spolu. Spoločne odpracujeme všetko až do konca.“

Spomedzi ligových brankárov patríš k lídrom v úspešných zákrokoch. Na tvojom konte svietia dve čisté kontá. Nemrzí ťa, že ich nie je viac?
„Absolútne ma to nemrzí. Na jednej strane si ako brankár poviete, že máte iba dve čisté kontá. Takto mi to však príde príliš sebecký pohľad. Vnímam to inak. Radšej nemať čisté konto a vyhrať 2:1 ako vychytať nulu, remizovať 0:0 a stratiť dva body. Je k tomu veľa pripomienok a dohadov. V každom súboji sa snažím nedostať gól, ale futbal je predsa o góloch. Skôr či neskôr ho inkasujete.“

Všeobecne platí, že má ViOn tretiu najlepšiu defenzívu ligy. Hodnotíš ju pozitívne?
„Ide o výsledok celého tímu, nielen konkrétneho hráča. Budem sa opakovať, ale držíme spolu. Spolu bránime, útočíme. Spolu vyhrávame a prehrávame. Defenzívne situácie v šestnástke sú viac o stopéroch a a defenzívnych hráčoch. Nikto nezostane stáť na mieste a nezačne im fandiť. Všetci sa snažia pomôcť. Každý si svoje úlohy plní na 100 % a je pre mužstvo prínosom. Spomeniem Maťa Moška, Jožiho Menicha. Veľmi dobre nastúpil po dlhšom čase Maťo Tóth, ktorý dodal na ihrisku mužstvu trochu pokoj i rozvahu. Myšlienku do zakladania útokov či pri rozohrávke. Netreba zabudnúť ani na dlhodobo zraneného Miša Pintéra. Veríme, že sa čo najskôr zapojí do spoločných tréningov.“

Kam môže, podľa teba, ViOn s týmto kádrom až zájsť?
„Prajem si hlavne, aby sme boli všetci zdraví a vyhýbali sa nám zranenia. Pri tom všetkom, čo sa v dnešnej dobe deje, to nie je žiadne klišé. Keď sa tak stane, tento tím má skvelého tímového ducha. Sme dobre nastavení. Niekto už náš cieľ vyslovil, osobne ho nevyslovujem vôbec. Ideme krok za krokom. Nemyslíme na to, čo môže byť o štyri kolá. Sústredíme sa iba na prítomný čas.“