post

Spomienky k 25. výročiu: Všetko sa to začalo v Machulinciach. Cieľom bola tretia liga

Poznáte to, nie každý má rád krčmové reči. Najmä, keď ide o šport. Čuduj sa svete, partia „bláznov“ sa 22. januára 1995 stretla v Machulinciach v miestnej krčme a spoločne založili futbalový klub FC ViOn Zlaté Moravce. Klub, ktorý pôsobí v najvyššej ligovej súťaži desiaty rok po sebe. Z túžob po tretej lige sa stali sny o postup medzi šiestich najlepších vo Fortuna lige.

„Veľká vďaka Viliamovi (Ondrejkovi, pozn. red.). Spolu sme začínali. Ideme ďalej. Klobúk dole, čo robí a čo všetko dáva futbalu. Nie sú to iba financie. Zlaté Moravce sú v najvyššej súťaži a to by nikto na začiatku nepovedal…“ začne spomínať duša klubu, 74-ročný čestný prezident Karol Škula.

Po tom, ako sa usadí do kresla, pokračuje s úsmevom na tvári. „Vždy sme sa stretávali v Machulinciach. Tam sme vznikli. Hovorili sme si čo ďalej. Upieklo sa to v krčme. Mávali sme tam výbor. Nakoniec sme skončili v jednej pivnici pri víne a založili klub. Na začiatku sme si povedali, že sa chceme dostať do tretej ligy. Nakoniec hráme Fortuna ligu.“

Od založenia klubu uplynulo skvelých 25 rokov. Vznikol v meste, ktoré má takmer dvanásťtisíc obyvateľov. Zo všetkých fortunaligistov najmenej. O to viac si pri Žitave vážia futbal a pravidelne sa z neho tešia. Za tie roky sa v kádri obmenilo množstvo hráčov i trénerov.

„Ťažko určiť, kto bol najlepší. Spomeniem Jana Kociana či nebohého Milana Kováča. Priznám sa, že mi je za ním veľmi ľúto. Vždy, keď vojdem do klubovne, pozriem sa na jeho dres, ktorý mi tu visí. To bola partia… V sezóne možno raz prehrali a dvakrát remizovali. Iba vyhrávali. Hrávalo sa doobeda, poobede vymýšľali. Zažívali skvelé veci. Niečo musel riešiť aj majiteľ, ale to k futbalu patrí,“ nadviaže vedúci mužstva a ďalšia klubová ikona Vladimír Červený st.

Okrem pracovných povinností vypĺňa aj úlohu kronikára. Jeho pozornému oku neušlo od vzniku nič. Všetko má do detailov zaznamenané. Aj vďaka nemu je klubová história bohatá a dostupná v papierovej forme.

„Doma mám 47 kroník. V roku 1997 ma oslovil majiteľ klubu, či by som nezačal písať spravodaj. Samozrejme, že som to prijal. Zostalo mi to štyri alebo päť rokov. Postupom času sa technológie vyvíjali. Dnes už iba dodám fotku alebo rozhovor. Veľa mi s tým všetkým pomohol syn Vlado. V kronikách je každý jeden deň. V prípade, že sa niečo udeje a dohadujeme sa o tom, otvorím ju a tá nepustí. Je v nej veľa fotografií, podpisov. Zaznamenal som mužstvá, ktoré tu hrali, štatistiky, hráčov. Všetko,“ usmieva sa sympatický nielen vedúci, ale aj kustód.

ViOn-u nedal nikto nič zadarmo.  Všetko si vybojoval sám, na ihrisku. Postupoval od najnižšej súťaže až po najvyššiu. Najväčší úspech dosiahol v sezóne 2006/2007, keď v pohárovom finále zdolal Senec 4:0.

„Bolo to vyvrcholenie všetkého. Prekročili sme tretiu ligu, náš cieľ. Vyhrali pohár a dostali sa do predkôl Pohára UEFA. čakala nás cesta do Ruska. Dodnes ju mám pred očami. Niečo neuveriteľné. Malý klub a región v jednom nastúpil proti slávnemu Zenitu Petrohrad. Vtedajšia pani primátorka Moraviec sa bola pozrieť na zápase. Sedela na opačnej strane tribúny. Zrazu sme len počuli, ako niekto kričí: „ViOn, do toho!“ Zostali sme v šoku, kto to je. Bola to ona,“ smeje sa Škula.

Na vtipnú príhodu z Ruska si spomenul aj Vladimír Červený. „Leteli sme vládnym špeciálom. Každý si mohol zobrať so sebou manželku či priateľku. Majiteľ to dal ako darček, zadarmo. Bola so mnou moja manželka. Po zápase sme sa stretli a hovorí mi, že sa pri nej niekto zastavil a zobral jej šál. Odvetil som, že nevadí, doma zoženieme druhý. Dodala, že ale nechal mi dres. Pozrel som sa, kto to bol a Andrej Aršavin, persona ruského futbalu,“ krúti s úsmevom na tvári hlavou.

Najkrajšie zážitky bývajú z najväčších udalostí. Azda všetci, ktorí fandia ViOn-u, si k štvrťstoročnici želajú jediný darček – postup do prvej ligovej šestky.

„Splnili sme cieľ pre mesto, región a najmä klub. Stále opakujem, cieľom bola tretia liga. Ak by sme postúpili medzi šiestich najlepších, to by bolo ďalšie historické vyvrcholenie,“ doplnil Karol Škula.

Obaja pri spomienkach pookriali, no zakaždým im zostala v hlase pokora. Vedia, že nič z toho, čo zažili nebolo jednoduché a každý jeden moment pri futbale si vážia.

„V prvom rade si želám zdravie, pre seba a všetkých. Kým sa bude dať, nech sa klub posúva iba vyššie. Chodím na zápasy doma a tiež vonku. Mám veľkú výhodu, že celá moja rodina je futbalová. Manželka navštevuje súboje vionistov so mnou. Keď mi niečo vypadne, spýtam sa jej a okamžite mi odpovie. Je výborná,“ želajú si do ďalších rokov čestný prezident a na záver aj Vlado Červený

„Keby si v deväťdesiatom piatom povieme, že budeme pôsobiť v najvyššej súťaži, bola by to utópia. A že o dvanásť rokov vyhráme pohár? Nebláznime. Šéf hovorí, že treba ísť postupne, krok za krokom. Nie preskočiť dva, pretože následne padneš o tri dole. Nech to ide tak ako doteraz. Úspechy chce každý, my, Žilina či Slovan. Pre mňa je úspech, že sme doma hrali so Slovanom 0:1. Majiteľ Ondrejka hovorí, že úspech je, keď sa ráno zobudíš. Vtedy oslavuj.“

Všetko najlepšie, ViOn. Aby si bol naďalej v takejto zdravej kondícii a robil radosť množstvu svojich fanúšikov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *