post

Rozhovor: S Martinom Matlákom o trénovaní brankárov

Má 33 rokov. Je držiteľom najvyššej licencie, ktorú tréner brankárov môže získať – Goalkeeper A. Okrem toho vlastní i trénerskú UEFA A licenciu. Pri Žitave pôsobí druhú sezónu. Tréningovo pripravuje dvojicu Adrián Chovan a Branislav Pindroch. V rozsiahlom rozhovore MARTIN MATLÁK prezrádza, ako vyzerajú tréningové jednotky brankárov, v čom sa líšia od hráčskych a množstvo ďalších informácií.

Rodák zo Senca strávil podstatnú čas svojej brankárskej kariéry v druholigovom ŠK SFM Senec. V roku 2012 dokonca polroka hosťoval vo ViOn-e. O dva roky neskôr ukončil aktívnu kariéru a plynulo prešiel k trénerskému remeslu. Vo svete sleduje Iňaki Cañu, trénera brankárov v londýnskom Arsenale. Najviac ho však naučil Miroslav Mentel, ktorého považuje za svojho mentora. Odmalička ho k futbalu viedol otec.

„Na internete nájde dnes už človek všetko. Snažím sa čítať všetky články a lúskať semináre spomínaného Iňakiho z Arsenalu. Som však škola Mira Mentela. On ma do tohto všetkého zasvätil. Už ako šestnásť alebo sedemnásťročný som si zapisoval každý tréning,“ povie na úvod rozhovoru Martin Matlák a pokračuje. „Počas štúdia na FTVŠ (odbor futbal – trénerstvo, pozn. red.) sme museli mať odbornú prax. Tým, že otec robil futbal v Senci, začal som ako asistent trénera pracovať s prípravkami. Postupne som plynule prechádzal k brankárom. Neskôr prišla ponuka z Dunajskej Stredy, ktorá sa zachránila v najvyššej súťaži a hľadali trénera brankárov. Najprv som bol v hlavnom mužstve, neskôr v akadémii s dorastencami. Jedného dňa sa mi ozval Karol Praženica a odvtedy som vo ViOn-e,“ približuje v krátkosti svoju kariéru.

Čo bol základný impulz toho, že ste prešli do funkcie trénera brankárov?
„V mojom prípade išlo všetko prirodzene. Celý život som bol brankár. Pri futbale som chcel zostať. V tom čase mi prišlo najlogickejšie prijať ponuku trénovať brankárov v Dunajskej Strede. Ligu som odmietnuť nemohol. Nikdy som nemal ambíciu stať sa hlavným trénerom, asistentom či manažérom. Chcel som sa venovať brankárom.“

O brankároch sa hovorí, že v porovnaní s futbalistami sú špeciálna kategória. Ako tréner s týmto tvrdením súhlasíte?
„Počul som už aj taký názor, že brankár nemôže byť normálny, pretože len v tréningu sa stokrát hodí o zem a tie otrasy sa niekde musia prejaviť (smiech). Každý post je odlišný. Veľa sa hovorí skôr o špecifikácii ich tréningov, ale to je normálne. S tým súhlasím a v tom prípade môžem povedať, že je to iná kategória.“

Z pohľadu mentálnej stránky sa od hráčov líšia ešte viac?
„Ťažko sa mi vžije do mentálnej stránky futbalistu. Samozrejme, určite je to všetko o hlave. U každého jedného hráča i brankára pracuje hlava inak. Uvediem to na príklade. V priebehu zimnej prestávky som navštívil dva zápasy anglickej Premier League. Manchester United proti Evertonu a Liverpool s Watfordom. Videl som rozcvičovať sa Pickforda. Prišiel na trávnik v čiapke, okolo krku mal šál. Iba sa prechádzal a sem tam si kopol do lopty. Jednoducho sa predvádzal pred ľuďmi. Naproti tomu Alisson, ktorý získal cenu pre najlepšieho brankára sveta. Bol neskutočne koncentrovaný, pri rozcvičovaní dbal o každý detail. Záleží teda od jednotlivca. Každý vie, čo potrebuje.“

Nepatríte tak k trénerom, ktorí majú svojich niekoľko pravidiel a tie musia brankári za každých okolností dodržať?
„Vôbec. Pravidlá sú jasné. Tie musíte mať. Bez nich by to nešlo. Je to ale o akomsi vzťahu tréner – brankár. Myslím si, že je iné, keď má tréner brankárov 55 rokov a brankár 20, v porovnaní s 24 ročným brankárom a o desať rokov starším trénerom. Vaše fungovanie ovplyvňuje veľa faktorov a veci.“

Plníte aj rolu akéhosi psychológa?
„Neviem či je to o psychológii. Skôr by som dal do popredia povahu brankára. Musíte nájsť zdravú formu, ako brankárovi vysvetliť určitý problém. Ide o správne pomenovanie problému a následne jeho podaní. Keď vidím, že v týždni urobí v tréningu maximum, aby to v sobotu bolo v poriadku a príde chyba, ktorá je prvá, dá sa mu vytknúť inak ako po piatej či šiestej. Treba si uvedomiť, že chyby robí každý, sme len ľudia.“

Radíte sa k mladým, progresívnym trénerom, ktorí preferujú videoanalýzy a štatistiky?
„Viem, že ako Aďo Chovan v minulom ročníku, tak Braňo Pindroch v tomto sledujú všetky zápasy. Spoločne si ich, samozrejme, rozoberáme. Nie som zástancom štatistík a ďalších ukazovateľov. Áno, je to moderné. Grafy alebo koláče zákrokov vám nepomôžu k nule. Keď si ju chce brankár udržať, musí v dueli vyriešiť všetko, k čomu príde. Jednoducho má byť pripravený na každú situáciu. Máme nastavený týždňový tréningový mikrocyklus. Vieme, čo nám vyhovuje. Prispôsobujeme sa mužstvu, nie oni nám. V prípade, že niečo v stretnutí vyskočí, v tréningu sa tomu venujeme viac. Analýzy si spravíme, aj prípravu, ale nič nepreháňame.“

Koniec koncov, ako ste naznačili. Žiadna štatistika vám neporadí, či má alebo nemá brankár vybehnúť na center. Je to o jeho videní situácie a stotine rozhodnutia.
„Presne tak. Je to o rozhodnutí brankára ako vidí danú situáciu. Môžete stokrát robiť niečo v tréningu, vyjde vám to, ale v zápase to bude iné. Chytíte sto lôpt, príde súboj a vypadne vám prvá lopta. Takisto útočník dá v týždni z desiatich šancí deväť gólov, ale v dueli mu môže lopta skočiť. Vždy všetko závisí od daného momentu.“

Vyššie ste spomenuli, že máte nastavený tréningový mikrocyklus. Priblížme ho našim čitateľom. Čo všetko brankári absolvujú?
„Keď sú zápasy v sobotu, stretneme sa v pondelok poobede po dni voľna. Dopredu vieme, čo nás čaká. Hlavní tréneri posielajú program. V rámci toho si nastavíme svoje veci. Pred začiatkom tréningu si vyhodnotíme stretnutie, pozrieme video. Rozoberieme situácie. Po voľne je tréning o chytaní. V utorok ráno je pre nás najväčší časový priestor. Niekedy hodina, inokedy päťdesiat minút. Venujeme sa reakčným schopnostiam, reflexným zákrokom a situáciám jeden na jedného. To je to, čo brankár v zápase využíva najviac.“

„Góly padajú zvnútra šestnástky, zhruba z nejakých piatich, desiatich alebo dvanástich metrov. Všetko je tak o reakcii brankára. Po skončení jednotky nás čaká posilňovňa. S kondičným trénerom Milanom Ivankom sme si vypracovali špeciálny program. V popoludňajšej fáze sú tam cvičenia a rozohrávka nohou, rukou. V stredu nás čakajú odrazové schopnosti, reakčné a technika chytania. Následne idú chytať zakončenia mužstva. Vo štvrtok máme pre to ľahší deň, pretože deň predtým majú toho veľa. Počas toho sú v neustálej permanencii 45 minút. V piatok pred zápasom si trénujeme rozohrávku a chytanie centrov.“

K dispozícii máte dvoch brankárov – Branislava Pindrocha a Adriána Chovana. Je to tento počet dostačujúci?
„Niekomu sa môže zdať, že podľa toho, o čom sa rozprávame, spolu málo pracujeme. Nie je to tak. Je pravda, že máme iba dvoch brankárov. Nie sme ako Dunajská Streda, Slovan či Trnava s tromi, až štyrmi brankármi. Musíme si dať pozor a eliminovať pretrénovanosť. Keby sa jeden z menovanej dvojice zraní, nastane problém. Museli by sme ho, pravdepodobne, riešiť niekým z dorastu. Keď hrá mužstvo 2×20 minút hru, chalani sú bez prestávky v akcii s nimi. Nemajú kolegov, aby sa pretočili a trochu vyfúkli. Pri streľbe fungujú dvadsať minút. Idú vkuse.“

Aktuálne sa nachádzame v zimnej príprave, dôležitej časti pred štartom jari. Od čoho sú v nej iné tréningy oproti klasickým v sezóne?
„S Miňom Ivankom sme sa zhodli, že brankári aj hráči by mali robiť presne to, čo trénujú v hlavnom období. V príprave máte väčší priestor a objem tréningových jednotiek. S dvomi brankármi sa držíme klasického mikrocyklu. Snažím sa ho dodržiavať. Prihliadam iba na to, že hráme zápasy v stredu. Konkrétne v našom prípade máme viac posilňovne a napríklad na rozohrávke nohou pracujeme v týždni dvakrát.“

Brankárov ste prestriedali po polčase iba v prvom zápase. Po ňom dostáva každý priestor deväťdesiat minút. Je to pre nich lepšie?
„Nechcem, aby chytali polčas a polčas. Ich výkon ovplyvňuje množstvo faktorov. Vezmime si príklad, keď po prvom dejstve vyhrávame 3:0. Pre súpera duel stráca náboj. Po zmene strán je to komótne. Prehrávate 0:3, idete do brány s tým, že ste nemohli nič robiť. Hráči sú sklesnutí a môže sa stať, že si to vyžeriete aj vy. Myslím, že je to lepšie takto.“

Majú brankári, v porovnaní s futbalistami, o niečo jednoduchšie tréningové jednotky?
„Majú ich akurát iné. Nedajú sa porovnať s hráčskymi. Sú intenzívnejšie. Ako pre hráča nie je ľahké behať tisíc metrov vkuse, pre brankára nie je jednoduché, aby sa v krátkom čase viackrát postavil zo zeme. Naše tréningy sú viac o výbušnosti, dynamike. Určite nie sú jednoduché.“  

Ich správnosť nastavenia dokazuje štatistika Braňa Pindrocha z jesene a jeho osem čistých kont?
„(Úsmev). Nie je to iba o ňom. Ide o fungovanie celého tímu. Jasné, že je to aj jeho zásluha. Keď musel zatiahnuť ručnú brzdu, podržal nás. Viem, koľko sa tréneri venujú v tréningu taktickým veciam v defenzívnej činnosti a rovnako defenzívnym štandardkám. Nepamätám si zápas, v ktorom by sme inkasovali gól zo štandardnej situácie. Pre toto má na tom zásluhu Karol Praženica i Branislav Mráz. V poli obrancovia, stredopoliari a v neposlednom rade útočníci. Oni začnú obrannú činnosť napádaním protivníka. Na druhej strane, vždy hovorím, že brankára nepredáva to, či dobre vykopne desať lôpt po sebe, ale počet núl na konte. Bodaj by to takto pokračovalo u nás ďalej. Všetci by sme sa z toho tešili.“

Hovorí sa, že brankári dosahujú vrchol po tridsiatke. Pindroch má 28 a Chovan 24 rokov. To najlepšie ich ešte len čaká?
„Dnes už aj mladší brankári majú na konte veľa odchytaných súbojov. Skúsený brankár je i 25-ročný, keď chytá šesť alebo sedem sezón za mužov. Nie je to iba o veku. Dôležitejšie sú odchytané stretnutia. Mišo Pintér je mladý futbalista, ale s prehľadom má za sebou sto ligových štartov. Radí sa k skúseným hráčom. To isté platí pre brankárov. Obaja určite nepovedali svoje posledné slovo. Ak si Pindroch udrží výkonnosť z jesene, nemusí byť ViOn jeho posledným angažmánom. Viem, aký je cieľavedomý, ako trénuje a pracuje na sebe. Futbalu podriaďuje veľa. Myslím, že vo svojej kariére urobí v budúcnosti krok vyššie.“

Chrbát mu kryje Chovan. Druhý brankár to nemá nikdy ľahké. Je práca s Aďom v niečom iná?
„Pri Aďovi treba povedať, že je to naozaj talentovaný mladý chlapec. Všetka česť pre neho, akú má povahu. Je to dobrý človek, chalan. Musím si zaklopať, no absolútne nikdy nemal v tréningu sklony k nejakej averzii voči tomu, že plní rolu dvojky. Vždy ide naplno. Rovnako dáva futbalu veľmi veľa. Odmenou mu v tejto sezóne bol pohárový zápas v Pohroní. Síce spravil malú chybu, keď prišlo k nedorozumeniu pri malej domov, ale potom spoluhráčov podržal dvomi či tromi výbornými zákrokmi. Aj vďaka nemu sme vo štvrťfinále Slovnaft Cup-u. Som toho názoru, že čo futbalu dáš, to ti vráti.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *