post

Peter Čögley hodnotí víťazstvo s FK Pohronie

Po trojbodovom súboji na pôde FK Pohronie si slovo v mixzóne zobral kapitán tímu Peter Čogley.

„Víťazstvo je nesmierne dôležité. V prípade zaváhania by sme boli stále na dostrel posledného miesta. Takto sme sa oddialili dnu a priblížili k ďalším mužstvám. Bolo na nás vidieť, že máme určitú psychickú výhodu. V posledných kolách sme bodovali, či už naplno, alebo s ašpirantom na titul za bod. Je to zásluha celého mužstva. Terén bol rovnaký pre každého jedného. Aj pre striedajúcich hráčov. Nikto nebol na trávniku taký, ktorý by sa vykašľal na jednu loptu. Išli sme od začiatku do konca, čo bolo najkľúčovejšie.“

Pomohol vám určite druhý gól po perfektnom protiútoku?
„Samozrejme, ľahšie sa nám hrá, keď otvoríme súpera, ktorému rovnako ide o veľmi veľa. Predsa, následne hrá do plných a zadné dvierka má otvorené. Vpredu máme rýchlych hráčov. Využili sme dieru, ktorú domáci urobili. Myslím si, že celý zápas sme mali pod kontrolou. Šance, ktoré si vypracovali, vyplynuli zo skrumáži. V prvom dejstve sme boli aktívni. Po góle prišlo k prirodzenému cuknutiu. Išlo o veľa. Pohronie nakopávalo lopty, centrovalo, ale všetko sme výborne uskákali. Ukázali sme opäť tímovosť a charakter mužstva. Doma aj vonku vieme pracovať pod tlakom. Ťažký kolos sme naštartovali. Vieme, v akej situácii sme boli mesiac dozadu.“

Poslednému Pohroniu ste vďaka víťazstvu odskočili. Sú to veľmi dôležité tri body?
„Určite. Pre psychiku a náladu v kabíne je to dôležité. Dva a pol, tri mesiace to nebolo dobré. Vedeli sme o našej kvalite, len sme sa nevedeli zobudiť. Zachránili sme to o päť minút dvanásť. Nakopli sme sa. Ľahšie sa trénuje a nálada je lepšia.“

Máš na sebe krvavý šrám, tréner má prelepené obočie. Zdá sa, že pre víťazstvo robíte v každom zápase stále viac?
„Pre mená, ktoré máme na chrbtoch, bola hanba, keď sme boli dole. Lebo nie sme zlí hráči, je tu veľa skúsených futbalistov. Tréner nám prízvukoval, že kto iný má zdvihnúť vioňácku vlajku, ak nie my, starší? Nemôžeme sa spoliehať iba na mladých. Sme tu my starí, ktorí máme množstvo ligových štartov. Sme radi, že my, starí, šliapeme, ale mladí idú spolu s nami. Vytvárajú zdravú konkurenciu na naše posty. Teraz si to užívame, sme jedno mužstvo.“

Zopakoval sa rovnaký obrázok ako v Senici. Okamžite po góle ste naskákali na trénera. Má to nejaký odkaz?
„Pred Senicou nám horelo, to nie je tajomstvo. Stojíme za trénerom. Nechceli by sme, aby išiel preč. Veľmi sa nám páčia jeho tréningové jednotky a to, ako s nami pracuje. Nevedeli sme si predstaviť iného trénera, ktorý by nás trénoval. Víťazstvá idú na jeho i náš vrub, chémia stále funguje. Aj na Pohronie nás veľmi dobre pripravil.“

Hovoríš, že tréner to mal nahnuté. Cítili ste aj vy hráči oveľa väčšiu zodpovednosť za výsledky?
„Samozrejme, každá zmluva sa dá vypovedať. Keby sme boli stále poslední, kto by o nás, hráčov, zakopol? My, starší, si ešte chceme užiť záver kariéry. A mladí? Keď vypadnete a máte 25-26 rokov, aké mužstvo vás zoberie? Žiadne. Veľa hráčov by šlo do druhej ligy a viacerí by skončili. Je veľmi dôležité, aby toto vnímal každý hráč.“

Ako správny kapitán si podržal mužstvo pri strele Scislaka, ktorú si vyhlavičkoval z bránkovej čiary. Nič iné ako víťazstvo si si nepripúšťal?
„Samozrejme. Za víťazstvo sú tri body. Za remízu jeden. V takomto dôležitom zápase, na ťažkom teréne, nič iné ako víťazstvo neexistuje. Keď dáte gól a máte ďalší na dosah, bijete sa oň. Bolo vidieť na každom jednom z nás, ako sme sa navzájom ťahali. Predviedli sme tímový výkon. Nie jedenásti na ihrisku či ďalších osem striedajúcich. Ale kompletne všetci, aj realizačný tím sme po tejto výhre túžili.“

Kyziridis strelil dva góly. Opäť bol rozdielový. Čo hovoríš na jeho výkon?
„Kyzi je veľmi dobrý futbalista a už nadštandardný na túto ligu. Stále má ale na čom pracovať.“