post

O aktuálnej situácii s trénerom Karolom Praženicom

Vyše mesiaca sú prerušené futbalové ligy. V Česku poznajú termín, kedy budú môcť začať trénovať v menších skupinkách. Slovensko, zatiaľ, prísne opatrenia neuvoľňuje. Futbalisti ViOn-u sa tak stále pripravujú individuálne v domácom prostredí. Nielen o tom, ale i ďalších veciach sme sa rozprávali s hlavným trénerom KAROLOM PRAŽENICOM.

Už viac ako mesiac sa futbal nehrá. Ako veľmi vám chýba?
„Je to naša robota. Rytmus toho každodenného života je teraz úplne iný ako sme boli zvyknutí. Určite chýba. Čakáme, kedy sa to konečne zmení a všetko sa dostane do predchádzajúcich koľají.“

Kde trávite tieto ťažké chvíle?
„Iba doma.“

Je pre vás ľahšie, keď momentálny čas trávite spoločne s rodinou?
„Samozrejme. Je to jednoduchšie, ako keby bol človek v inom meste, štáte či niekde izolovaný a nemôže sa vrátiť domov. Čaká na niečo, čo nevie, akým spôsobom sa bude vyvíjať. To je neistota. V tomto smere je prítomnosť blízkych alebo známych výhoda. Dá sa to znášať ľahšie.“

Zažili ste niečo podobné vo svojej dlhej kariére pri futbale?
„Myslím, že nikto nič podobné nezažil. Je to niečo nové. V podstate sme doma päť týždňov. Takú dlhú prestávku nemajú futbalisti ani počas dovolenky. Po nej aspoň viete, že sa idete pripraviť na určitý termín. Máte bod, ktorého sa môžete chytiť. V tejto situácii ale nemáte nič. O to je to ťažšie. Nevieme, či sa môžeme pripravovať alebo nie. Nie je náročné byť päť týždňov doma. Náročné je, že prakticky netušíme, koľko ešte budeme mať voľno a kam to speje.“

Predpokladám, že dianie doma i vo svete pozorne sledujete. Ako to všetko vnímate?
„Ťažko povedať. Denne nám na nejakej báze prezentujú médiá aktuálne stavy a novinky. Naša krajina je na tom, v porovnaní s ostatnými, relatívne dobre. Nie je to u nás úplne vážne. Verím, že ani nebude. Keby neboli špeciálne opatrenia, štát by išiel v normálnom móde. Nevidíme veci, ktoré prežívala napríklad na začiatku Čína, kde ľudia ležali na ulici. Nechcem to, samozrejme, zľahčovať. Príde mi však zvláštne, ako môžu byť takéto rozdiely medzi štátmi, ktoré nie sú od seba vzdialené v rámci Európy. Keď to všetko prejde, možno nám na všetky otázky odpovedia zodpovední ľudia a najmä odborníci. Ako som povedal, naša krajina je na tom dobre.“

V ťažkých chvíľach, na ktoré sa nedá pripraviť, vás optimizmus neopustil?
„Dodáva mi ho fakt, že Slovensko je na tom spomedzi ostatných krajín dobre. Na druhej strane, zomreli ľudia, čo určite nie je vôbec pozitívne. Ale opäť, k tomuto by sa mali vyjadrovať odborníci, či išlo o smrť priamo z vírusu, alebo bola spôsobená inými kombináciami. Neprežívame žiadny masaker. Som tak optimista, že sa čoskoro vrátime k bežnému fungovaniu. Ako som spomínal, je to ťažké z toho hľadiska, že nemáme plán. Vôbec neviem, kedy a čo. V susednom Česku čítam, že idú otvárať niektoré prevádzky. V takom prípade sa človek vie nastaviť, spočítať si, kde by sme mohli byť my. U nás vnímam skôr veľkú neistotu. Pripadá mi to chaotické. Najhoršia vec je, keď neviete, kam smerujete.“

Pandémia si pomaly vyberá svoju daň. V lige najviac, zatiaľ, zasiahla Žilinu. Ako ste zareagovali na jej likvidáciu?
„Nevnímam to ako likvidáciu. Vnímam to ako krok, ktorý chcel urobiť majiteľ klubu smerom k hráčom. Možno z ich strany očakával inú reakciu. Som presvedčený, že Žilina nepôjde do likvidácie a nezanikne. Je to skôr plán ako v tejto situácii zredukovať finančnú záťaž. Niekoľko futbalistov, ktorí dostali výpoveď, sa podľa mňa vrátia naspäť a budú opäť obliekať žlto-zelené farby. Majiteľ si to určite premyslel. Neviem, či až do detailov, pretože niektorí odídu a pravdepodobne príde o peniaze. Krok bez rozmýšľania ale neurobil. Som si istý, že z tých sedemnástich všetci neodídu.“

Myslíte si, aj na základe Žiliny, že sa Fortuna liga po pandémii výrazne zmení?
„Dobrá otázka. Toto nevie nikto. Veľa klubov, hlavne menších, je závislých aj od financovania mesta či súkromných subjektov, ktoré sú viac-menej nezávislé. Už teraz je isté, že kríza bude mať ekonomický dopad. V príjmoch miest budú, v porovnaní s minulosťou, diery. Bude veľký prepad a tým pádom sa ohrozí financovanie športu. Šport je ale teraz druhoradá záležitosť. Najdôležitejší je život, chod spoločnosti. Nie každý sponzor či firma sa dostane z tejto situácie za rovnaký čas k tej úrovni, kde boli pred začiatkom pandémie. Niektoré vôbec. Najviac to zasiahne menšie kluby. Nebude to mať dosah iba na Slovensko, ale tiež iné krajiny. Verím a prajem si, aby to nedospelo k žiadnemu k výraznejšiemu dosahu, ktorý by znamenal kvalitatívny alebo počtový prepad. Dúfam, že sa veci v čo najväčšej miere vrátia do predchádzajúceho stavu.“

Hráči trénujú individuálne. Ste s nimi v dennom kontakte?
„Sem tam si zavoláme. Komunikujem s Milanom Ivankom, našim fitness trénerom. Viem, že dostávajú všeobecné tréningové plány, ktoré môžu plniť doma alebo vo voľne dostupnom priestranstve. S asistentom Branislavom Mrázom sme si rozdelili hráčov do skupín a voláme s nimi ako sa majú, ako trénujú. Získavame od nich spätnú väzbu. Nie sme v dennom kontakte, pretože zakaždým, keď si voláme, sa nás pýtajú čo je nové, kedy začneme… Rovnako ako my, ani oni nevedia, kam to smeruje. Najčastejšie som v kontakte s členmi realizačného tímu. Pracujeme v provizórnych podmienkach. Snažíme sa zachovať chod mužstva a udržať ho v dostupnom stave.“

Snažíte sa ich ako tréner nejakým spôsobom, v týchto časoch, motivovať?
„Je to o tom, že sa spojíme a podebatujeme. Každá debata skončí pri tom, že neviem odpovedať na otázky kedy a ako. Je to frustrujúce. Prvé týždne, keď sme si mysleli, že to nebude trvať dlho, tam bola motivácia v rámci plánov, aby boli pripravení. Robili všetko poriadne, pretože len tak to bude mať zmysel a kedykoľvek sa môžeme vrátiť. Pri momentálnom vývoji je náročné povedať, že kedy. Môžeme im pravidelne hovoriť, aby trénovali naplno. Vrátime sa ale o mesiac alebo dva? Nemôžeme držať všetkých stále napätých a pripravených na 100 %. Nie je to možné. Naše rozhovory sú smerované k tomu, aby sa udržiavali v kondícii. Keď však vidíme, že nie sú otvorené podniky, školy, ťažko si môžeme myslieť, že v tejto situácii sa bude hrať u nás futbal.“

Ako sa udržujete v kondícii vy?
„Tým, že sa snažím robiť niečo pre svoje zdravie. Chodím behať, aktívne cvičím. Čítam články, pozerám si staršie zápasy. Zasa sme pri tom, že neviete, na čo sa pripravujete. Je ťažké urobiť analýzu súpera, ktorý nás čaká. Možno budeme hrať proti iným hráčom, nikto nevie. Najbližšie kolá sme mali zmapované, pripravené videá. Tie veci som si urobil už skôr. Snažím sa hľadať zmysluplnú činnosť, aby som čo najlepšie ventiloval neistotu.“

Tesne pred prerušením ligy ste zdolali doma Trenčín a uzavreli základnú časť. Je v niečom výhoda, že zatiaľ posledný duel bol víťazný?
„V tomto kontexte to nemá žiadny význam. Keby sme pokračovali vtedy ďalej, mohla to byť pridaná hodnota. V tom týždni sme odohrali tri dobré zápasy, relatívne úspešné. Prehrali sme nešťastne v Trnave, o tri dni na to postúpili do semifinále Slovnaft Cup-u. Následne sme zdolali ťažkého súpera AS Trenčín. Mal to byť odrazový mostík do ďalšej časti sezóny. Aktuálne, keď nevieme čo bude, všetko stratilo pridanú hodnotu. Stratilo sa to a rozbilo. Asanovič s Grozdanovskim odcestovali domov. Tu prichádza ďalšia otázka, či ich vôbec pustia naspäť. Keď áno, možno budú musieť ísť na dva týždne do štátnej karantény. Nemáme odpovede. Zbytočne budeme premýšľať o plánoch, kým sa krajina nerozbehne a nezačnú otvárať obchody či školy a ďalšie potrebné veci pre normálne fungovanie spoločnosti. Až potom uvidíme, čo bude s futbalom.“  

Pohárové semifinále po ôsmich rokoch by bola po takejto prestávke veľká motivácia. Súhlasíte?
„Určite. Znova sme z hľadiska motivácie pri tom istom. Ide o jeden z cieľov, ktorý sme mali na jar. Do prvej šestky sa nám, žiaľ, nepodarilo prebojovať. Aj keď sme boli v hre do predposledného kola. V prípade, že nebudeme medzi šiestimi najlepšími, chceme zabojovať o siedmu priečku. Ak by pohár ovládol niekto z prvej trojice, mali by sme šancu bojovať v baráži o pohárovú Európu. Jedna méta sa pre nás skončila, dve sú stále v hre. Motivácia nechýbala. Po horšom začiatku to vyzeralo, že sme sa rozbehli, kým sa to celé nezastavilo, pre nás, v tom najhoršom čase. Nedovolím si predpovedať, ako sa všetko vyvinie po vynútenej prestávke. Viem, že Slovan trénuje skupinovo. My individuálne doma. Keď naskočíme do nejakého rytmu, otázka je, kto bude ako pripravený, akí hráči budú k dispozícii. Ako som spomínal, my máme dvoch doma. Nie je to iba náš prípad. Že sme v hre o víťaza pohára je potešiteľné. V tejto situácii sa mi ale všetko vytráca a je to veľmi neisté. Uvidíme, či vôbec dohráme túto sezónu.“

Okolité krajiny začínajú uvoľňovať opatrenia. Napríklad v Nemecku začali s tréningom, Česi majú dátum, kedy začnú. Viete si predstaviť skupinové tréningy?
„Viem si predstaviť, že by k tomu mohlo prísť. Pozrime sa na to príkladom okolitých krajín. Je pravda, že Nemci začali s tréningom. Mali plán, otvorili školy, pomaly uvoľňujú ďalšie opatrenia. Zákonite musí prísť na rad aj šport. Česi vyhlásili dátumy postupného otvárania prevádzok i futbalu. U nás, doposiaľ, k ničomu takému neprišlo. Čo som počúval v predchádzajúcich dňoch premiéra, tak ani nepríde. Síce zdôraznil, že v pondelok prezradia, ktoré prevádzky sa začnú otvárať, ale hneď na to dodal, že musíme počkať, aká bude situácia po Veľkej noci. Čiže ďalšie dva až tri týždne. Tým pádom sme za Čechmi takmer v mesačnom sklze. Optimisticky to v tomto prípade vidím v okolí, nie u nás.“

V prípade pokračovania aktuálnej sezóny by vás čakal poriadne nahustený program. Prakticky bez veľkej prestávky by ste sa prehupli do novej sezóny. Bolo by to, podľa vás, ideálne?
„Ideálne v tomto prípade nebude žiadne riešenie. Som ale presvedčený, že všetci chceme čím skôr hrať a robiť našu robotu na 100 %. Jednoducho sa tomu budeme musieť v takom prípade prispôsobiť. Neverím, že by niekto nesúhlasil. Bude to náročné. Vidím výhodu skôr pre veľké mužstvá, ktoré majú široké kádre, ako sú Slovan alebo Dunajská. Určite sa nebudeme vyhovárať, nájdeme pozitíva a zabojujeme. Ďalšia otázka, ktorá vznikne, ako sa hráči pripravovali individuálne. Či to niekto neodflákol a nepovedal si v hlave, že na čo sa budem pripravovať, keď aj tak sa hrať nebude. V nahustenom programe by sa všetky tieto zľahčovania a hľadania ľahšej cesty rýchlo ukázali. Ako som už povedal, najprv musí ale začať fungovať celá krajina, potom môže aj futbal. Nie sme samostatná skupina, ktorá si bude robiť čo chce. Musíme počkať.“

Viacero klubov spustilo predaj virtuálnych vstupeniek. Rovnako tak urobil ViOn, ktorý pomáha miestnej Kongregácii bratov tešiteľov. Čo hovoríte na túto aktivitu?
„Každá aktivita, ktorá sa týka spropagovania futbalu a udržania pri ňom ľudí, je veľmi pozitívna a prospešná. Pri tejto o to viac, že ňou môžeme pomôcť druhým. Schvaľujem to. Každá činnosť musí mať zmysel. Rozhodli sme sa podporiť miestny kláštor, ktorý sa stará o ďalších ľudí. Je to chvályhodné a myšlienku podporujem v plnej miere.“

V prípade, že si chcete prečítať viac o pomoci pre Kongregáciu bratov tešiteľov (kláštor v Zlatých Moravciach), môžete tak urobiť tu: http://fcvion.sk/vion-vs-zenit-vratme-sa-v-case-a-kupou-listka-pomozme-tym-ktori-to-potrebuju/