post

Narodil sa v Nemecku, má aj občianstvo Bosny. Jarovič: Sme silný kolektív a ťaháme za jeden povraz

Má 21 rokov. V Nemecku sa naučil nevzdávať. Miluje kultúry a jedlo Bosny. Na Slovensku je v mladom veku druhý raz. Prvý pokus mu v Spartaku Trnava nevyšiel podľa predstáv. Od trénera Karola Praženicu, ktorého označil za najprísnejšieho kormidelníka v kariére, dostáva obrovskú dôveru. V deviatich dueloch nastrieľal tri góly a pridal jednu asistenciu. Dvomi gólmi zariadil v poslednom kole dôležitú remízu na Zemplíne. V rozsiahlom rozhovore rozpráva SENAD JAROVIČ o sebe, svojom detstve, futbalových začiatkoch, ale najmä o pozitívnom období, ktoré prežíva v FC ViOn Zlaté Moravce – Vráble.

Keby sa máš opísať v niekoľkých vetách, čo by si o sebe povedal?
„Na úvod ťažká otázka (smiech). Som ambiciózny. V živote a špeciálne vo futbale chcem dosiahnuť všetky svoje ciele. Na základe toho podstupujem obetu a tvrdo pracujem. Inak som rodinný typ človeka. Veľmi blízko sa držím pri rodine. V sedemnástich rokoch som od nej odišiel. Odvtedy som sa naučil nesmierne veľa na ihrisku i mimo neho, získal množstvo lekcií. Základná, ktorou sa riadim – aby ste verili sami v seba. Napriek tomu, že niekedy veci nejdú podľa našich predstáv, vždy si musíte veriť. Prešiel som si obdobiami, keď som nehrával pravidelne, no stále som si veril a vytrval.“

Hovoríš o sebadôvere. Čo taká trpezlivosť, ktorá často prináša, ako sa po našom hovorí, ruže?
„Samozrejme, tá je rovnako dôležitá. Z veľkej časti som v živote vďačný svojej rodine a Irfanovi Redzepagičovi – môjmu agentovi, ktorý mi vo všetkom pomáha. Vďaka ním som trpezlivý a pokračujem v tvrdej práci. Keď ste vytrvalí a nič nepodceníte, skôr či neskôr sa výsledky vždy dostavia.“

Tieto vlastnosti si nadobudol vďaka životu v Nemecku alebo Bosne?
„(Úsmev). Narodil som sa v nemeckom Langenfelde, aj tam vyrastal. Rodičia ma neskôr vzali do Bosny a ukázali tamojšiu kultúru. Strávil som tam veľa času. Myslím, že som Bosniak, no domov mám v Nemecku. Mám rád obidve krajiny. Každá mi niečo dala. Ťažko povedať. Milujem jedlo z Bosny. Snažím sa vziať si pozitívne vlastnosti. Vo Fortuna Dusseldorf som sa naučil, že sa nemôžem nikdy vzdať. Nemci sa, vo všeobecnosti, nikdy nevzdávajú.“

Ako si spomínaš na svoje detstvo, bolo vždy spojené s futbalom?
„Mal som krásne detstvo. Odmalička som hral futbal doma na ulici. Bol vždy najväčšou súčasťou dňa. S otcom sme v televízii sledovali strašne veľa futbalových zápasov. Keď sa za tým všetkým obzriem, bolo to naozaj príjemné. Mám staršieho brata, s ktorým som trávil čas, rovnako sme si blízki s mamou a otcom. Pamätám si na jednu situáciu, ktorá asi hovorí za všetko… Po jednom tréningu som sa vracal domov. Na opačnej strane cesty bolo oproti nášmu domu „ihrisko“, kde sa hral futbal. Okamžite som tam skočil a pokračoval. Okolo desiatej alebo jedenástej večer ma prišiel zobrať brat so slovami: „Prosím ťa, poď, už je noc (smiech).“

Vyrastal si v športovej rodine?
„Nie. Otec s bratom milujú futbal, ale nikdy ho nehrali na profesionálnej úrovni.“

Máš takmer dva metre, čo ťa predurčuje skôr na basketbal či volejbal. Nelákal ťa iný šport?
„Nikdy. Vždy som chcel hrať iba futbal. Sníval som o tom, že sa jedného dňa stanem profesionálnym futbalistom. Najviac mi imponoval Ibrahimovič, ale sledoval som tiež ďalších hráčov. Obdivoval som Roya Makaaya či Ronalda. Postupom času som začal vnímať nášho Edina Džeka. Vzor je Zlatan Ibrahimovič. Fascinuje ma spôsob, akým sa na ihrisku prezentuje.“

Vymenoval si štyroch zakončovateľov. Od začiatku si bol útočník a strieľal góly?
„Vo ôsmich alebo deviatich rokoch ma otec zaregistroval v prvom klube – Tuspo Richrath. Je to lokálny klub v nemeckom Langenfelde. Pri svojom debute som nastúpil v turnaji, ktorý sa hral systémom 6 na 6. Bol som ľavý obranca. Z tejto pozície som strelil veľa gólov a odvtedy som zostal v útoku.“

Napriek tomu, že si futbalovo vyrástol v Nemecku, profesionálny debut v mužskom futbale si zaknihoval v Slovinsku. Prečo?
„Zo spomínaného lokálneho klubu Tuspo som zakrátko prešiel do druhého najlepšieho tímu v Dusseldorfe. V tom čase som mal štrnásť rokov. Hral som tam šesť mesiacov a podpísal zmluvu s Fortunou Dusseldorf. Po dvoch rokoch som odišiel do Slovinska. Dlho som sa o tom rozprával s rodinou i agentom Irfanom. Vyhliadol si ma tréner Luka Elsner, ktorý chcel so mnou pracovať. Ponúkol mi profesionálny kontrakt. Bol to dobrý krok. Vďačím zaň agentovi, aj Lukovi. Dnes trénuje Amiens SC vo francúzskej Ligue 1.“

Čo ti dal slovinsky angažmán?
„Ako sme načrtli, urobil som tam prvé profesionálne kroky. Bol to veľký a zároveň ťažký prechod z mládežníckeho futbalu. Na Slovinsko mám pozitívne spomienky. Začiatky boli náročné. Po odchode z domu som prežil rôzne časy, ale dokázal som sa adaptovať na odlišný štýl či kultúru.“

Zo Slovinska si sa dostal na Slovensko do Spartaka Trnava. V malom Ríme si zotrval šesť mesiacov. Veľa šancí si nedostal. Ako sa na tento angažmán, s odstupom času, pozeráš?
„Trnava bola a stále je na Slovensku historicky jeden z najväčších klubov, má krásny štadión a skvelých fanúšikov. V tom čase sa poskladal silný tím. Podarilo sa nám vytvoriť históriu, keď klub postúpil do skupiny Európskej ligy. Žiaľ, veľa minút som nedostal. To je ale jediná negatívna vec, ktorú môžem o pôsobení v Trnave povedať.“

Prestúpil si tak do dánskeho Sonderjyske. Máš za sebou taktiež iba polrok. Aký?
„V tej dobe sa udialo v Spartaku množstvo vecí – od výmeny trénera, cez veľkú obmenu kádra. Musel som odísť preč. Nezachovali sa ku mne úplne fér. Teraz ma to už ale netrápi. Sústredím sa na veci, ktoré mám a sú pre mňa dôležité. Sonderjyske bolo najsprávnejšou voľbou. Dánska liga je silná, klub na vysokej úrovni. Fortuna liga, ale aj dánska majú svoju kvalitu. V Dánsku je to väčšie čo sa týka návštevnosti a štadiónov. Po futbalovej stránke som sa za krátky čas veľa naučil a najmä zlepšil.“

Ako sa zrodil tvoj príchod do Moraviec?
„V klube pracuje generálny manažér Marek Ondrejka a ty. Obaja ste pracovali predtým v Spartaku Trnava a navzájom sa poznáme veľmi dobre. Kontaktovali ste ma s možnosťou hosťovania. Slovo dalo slovo a som tu. Je pre mňa výborné, že som dostal opäť príležitosť hrať najvyššiu súťaž. Vďaka patrí aj trénerovi za dôveru. V kabíne som sa po pozitívnom prijatí rýchlo adaptoval. Slovensko poznám. Krajina a život v nej sa mi páči.“

V jednom rozhovore si označil trénera Praženicu za svojho najprísnejšieho kormidelníka. Ako sa to prejavuje?
„Áno, môžem to potvrdiť. Je veľmi náročný. Trénujeme veľa, ale tak to má byť. Denne sa učím niečo nové. Každý tréner vám vždy čo to dá. Počas profesionálnej kariéry hral náš kouč vo veľmi dobrých kluboch. Skúsenosti, ktoré nám môže odovzdať, má tak dostatok. Za jeho dôveru sa mu chcem odvďačiť v každom stretnutí výkonom a gólmi.“

Pred príchodom si poznal Zlaté Moravce?
„Poznal, ale nie úplne do detailov. Z pôsobenia v Trnave som mal určité spomienky. Ide o dobre stabilizovaný klub. Posledné roky sa sympaticky držia v najvyššej súťaži. Táto sezóna sa začala veľmi dobre. Všetci veríme, že v pozitívnom duchu môžeme pokračovať. Po príchode ma prekvapila atmosféra. V kabíne sú výborní chalani. Sme silný kolektív. Všetci ťahajú za jeden povraz, čo je dôležité. Je tu mix skúsených a mladých futbalistov.“

Vnímaš zatiaľ pozitívne zmenu z Dánska opäť na Slovensko?
„V mojej situácii určite. Pravidelne nastupujem v základnej zostave. Ako som spomínal, v klube mi veria, snažím sa to všetkým splácať na ihrisku.“

Ako veľmi ti pomohlo, že si hneď pri premiére v novom drese strelil gól?
„Bol to skvelý pocit. Ako útočník chcete vždy strieľať góly. V prvom stretnutí som si to želal o to viac, aby som pomohol mužstvu k víťazstvu. Podarilo sa. Bonusom boli tri body a perfektný štart.“

Na ďalší zásah si čakal niekoľko kôl. Neprepadla ťa nervozita?
„Nervózny som nebol. Samozrejme, po určitom počte zápasov bez gólu začnete ako zakončovateľ cítiť na sebe tlak, no to je normálne. Ani tí najlepší hráči nestrieľajú stále góly. Dôležité je byť platný pre mužstvo. Prišlo to cez víkend a hneď dvakrát. Bol som šťastný.“

Zariadil si dôležitý bod. Po štrnástich kolách sa nachádzate na piatom mieste. Prevláda spokojnosť?
„Myslím, že je to veľmi dobré, aj nastavené. Ak sa udržíme v prvej šestke, bude to nesmierne pozitívne pre celý klub a rovnako i nás na čele s trénerom a realizačným tímom. Tvrdo pracujeme, aby sme dosiahli svoje ciele.“

Blíži sa záver jesennej časti Fortuna ligy. Čo bude dôležité?
„Máme pred sebou štyri kolá. Najdôležitejšie bude získať čo najviac možných bodov, aby sme si polepšili v tabuľke. Na jar sa následne môžeme vyhnúť prípadnej panike či stresom.“

Hosťovanie vo ViOn-e sa ti skončí na konci roka. Keby je príležitosť pokračovať, prijal by si ju?
„Ak sa naskytne takáto možnosť, rád budem pokračovať. Cítim sa tu naozaj dobre. Chcem neustále hrať.“

Najbližšie ViOn privíta doma obhajcu majstrovskej trofeje – Slovan Bratislava. Aký duel očakávaš?
„Proti Slovanu sa nemusíte extra motivovať. Každý je nabudený a chce sa ukázať, proti veľkému tímu získať body. Bude to ťažký súboj. Keď zostaneme kompaktní a budeme bojovať, všetko je možné. Myslím, že je fajn a trochu výhoda hrať doma. Na druhej strane, niekedy sú domáce stretnutia ešte ťažšie ako si človek myslí. Uvidíme, ako dopadne nedeľa. Necháme na ihrisku všetko.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *