post

Karol Mondek: „Máme kvalitu. Nebojím sa, že by sa nám nezačalo dariť“

Skúsený futbalista sa po úvodnom rozbehu radí na ihrisku k lídrom mužstva. Potvrdzuje to svojimi zlepšenými číslami. V deviatich zápasoch strelil dva góly a pridal jednu asistenciu, vďaka čomu patrí k najefektívnejším vionistom tejto sezóny. V rozsiahlom rozhovore KAROL MONDEK prezrádza, čo si priniesol zo zahraničia, čo ho presvedčilo prijať ponuku ViOn-u, prečo sa mužstvu aktuálne nedarí a čo je najdôležitejšie, aby sa dariť začalo.

Do slovenskej najvyššej futbalovej súťaže sa rýchlonohý krídelník, ktorému k jubilejnej stovke ligových duelov chýba osem štartov, vrátil po šiestich rokoch pôsobenia v zahraničí. Domov si priniesol množstvo skúseností, ktoré mu angažmány v Holandsku, Poľsku či Česku dali. „Jedným z dôvodov, prečo som sa vrátil na Slovensko je, že sme chceli byť blízko domova. Na druhej strane, možno by som vonku ešte zostal, ale neprišla žiadna adekvátna ponuka. Taká prišla zo Zlatých Moraviec, čo ma veľmi potešilo,“  začne príjemné rozprávanie vždy pozitívne naladený „Kajo“.

Naplnilo zahraničie očakávania, s ktorými si opúšťal našu krajinu?
„Myslím si, že áno. Nazbieral som tam skúsenosti, kontakty, priateľov. Z toho sa teším. Samozrejme, po futbalovej stránke to mohlo a môže byť vždy  lepšie. Niekedy to v niektorých kluboch nešlo podľa predstáv, no futbale je to normálne.“

Čo konkrétne v tvojom prípade znamená veta, ktorú si vyslovil po podpise zmluvy: „Množstvo životných a futbalových skúseností“?
„Čo sa týka futbalových, pracoval som pod veľa trénermi. Každý má inú filozofiu či mentalitu. Z tohto hľadiska ma posunuli dopredu. Vďaka tomu som nadobudol na futbal odlišný pohľad. Musím vyzdvihnúť hlavne poľského kormidelníka Mareka Papszuna. Viedol ma v Rakówe. Na opačnej strane mince sú skúsenosti životné. Ocitnete sa v neznámej krajine, i keď Poľsko alebo Česko ako neznáme krajiny úplne nevnímam. Prvý polrok si zvykáte na nový jazyk, potrebujete sa naučiť komunikovať. Adaptujete sa na inú kultúru. K tomu všetkému ste ďaleko od rodiny. Nebolo to vždy jednoduché, ale na všetko mám iba príjemné spomienky.“

Po mentálnej stránke si vďaka tomu všetkému dozrel?
„Určite. Každá skúsenosť vás posunie ďalej. Odchádzal som ako mladý, neskúsený človek a hráč. Som vďačný, čo som za posledné roky prežil. V mojich futbalových začiatkoch sa mi ani nesnívalo, že by som pravidelne nastupoval v našej lige, nie to ešte v zahraničí (úsmev).

Holandsko. Poľsko. Česko. Kde si sa cítil najlepšie?
„Na všetky krajiny spomínam pozitívne. Do Holandska som odlietal vo veľmi mladom veku. Hodili nás do vody a museli sme plávať. Strávili sme tam pol sezóny, ale nikdy na to nezabudnem. Bolo tam výborne. Krajina je krásna. Staral som sa sám o seba. Aj som sa naučil  trochu variť.“

Kulinárske umenie zúročuješ momentálne doma a tešíš svoju manželku?
„Priznám sa, že ani nie. Doma nevarím. Všetko nechávam na manželku Lucku. Ona je výborná kuchárka. V tomto som tragéd (smiech). Napriek tomu, od hladu by som neumrel.“

Pred odchodom za hranice si obliekal dres AS Trenčín, kde si zažil najlepšiu klubovú éru v novodobej histórii. Pod hradom Matúša Čáka to bola skvelá jazda?
„S odstupom času, pri pohľade späť, bola. Trenčín mi dal prvú šancu v lige. Tréner Guľa ma vytiahol z dorastu do hlavného tímu, za čo som mu doteraz vďačný. Nie vždy som nastupoval v základnej zostave, ale bol som stabilným členom áčka. Tešil som sa, že som v mužstve. V Trenčíne som bol od svojich pätnástich rokov. Navzájom sme sa všetci poznali a vytvorili vynikajúcu partiu. Aj dnes sme v kontakte. Sem tam si napíšeme, zavoláme. Na toto obdobie spomínam len v najlepšom.“

Do akej ligy si sa, po šiestich rokoch, vrátil?
„Hmm… Ťažko sa mi to hodnotí. V mladosti som to vnímal inak ako teraz. Neuvedomoval som si určité veci. Aktuálne pôsobí v našej lige množstvo zahraničných hráčov. Určite je mladšia. Má svoju kvalitu. Čo sa nezmenilo, že je to, prakticky, stále o troch kluboch – Slovan, Trnava a Dunajská Streda. Zvyšok je vyrovnaný a bojuje o miestenky v prvej šestke.“

Hodnotíš pozitívne, že je liga otvorená pre viac mladých futbalistov ako predtým?
„Mám pocit, že sa to začalo už za mojich trenčianskych čias. Tréner Guľa sa nebál vyťahovať mladších hráčov. Viacerí sme tak dostali šancu – Holúbek, Štefánik, Mazán… Je to úplne pozitívne, pretože naša liga by mala byť práve o tomto, dávať šancu našim futbalistom. Nie všetky kluby sú finančne zdravé. Ide o jednu z možností, ako si na seba môžu zarobiť. Keď sa rozprávame o A, musím povedať aj B, ktoré sa mi nepáči. Viaceré mužstvá vnímajú 31 – 32 ročných ako starých a nepotrebných. Kým si kondične dobre pripravený, spĺňaš určité parametre, potrebuje kolektív tiež tieto nenahraditeľné skúsenosti. Beriem, mladých nie vždy ubeháš, ale posunieš ich v taktických situáciách.“

V lete si oslávil okrúhlu tridsiatku. Cítiš, že si v najlepšom futbalovom veku?
„Osobne nepociťujem, že by som bol nejako príliš unavený. Ako som povedal, je trend, že tridsiatnici sú starí. Nemyslím si to. Keď sa o seba staráš, si pripravený, nepodceňuješ tréningy, obchádzajú ťa zranenia, môžeš hrať aj do tridsaťpäťky. Mal som viacero spoluhráčov, ktorí boli profesionáli a v 35 rokoch pomaly najlepší v mužstve.“

Profesionalizmus si si priniesol zo zahraničia, kde sú často neporovnateľné podmienky?
„Skôr by som povedal, že som mal šťastie na Trenčín. Od mlada kládli dôraz, aby hráči po tréningu poctivo regenerovali. Zo začiatku, po prechode k mužom, to bolo otravné. Postupne, ako som videl skúsených chalanov, že to má niečo do seba, som sa nastavil podobne. Dodnes si dám po každej tréningovej jednotke  minimálne 45 minút pre seba a starám sa o svoje telo. Ide to ruka v ruke – naplno trénuješ, naplno musíš regenerovať.“

Vo svojej kariére si v ofenzíve vyskúšal takmer všetky posty. Dokonca aj pozíciu pravého obrancu. Kde ti to svedčí najlepšie?
„Je pravda, že som hrával na viacerých postoch. Od dorastu je moja pozícia na pravom krídle. Myslím, že tam sa cítim ako doma. V Poľsku a tiež posledný rok v Česku som nastupoval ako pravý ofenzívny obranca. Celkom mi to sedí. Beriem to skôr ako záskok, keďže prednosti, aby som sa zrážal a vyhrával osobné súboje, nemám (úsmev).“

Čiže kapitán Čegy sa nemusí báť o svoj post?
„Myslím si, že určite nie. Môže byť v pokoji (smiech).“

Opäť ste sa stretli v jednom mužstve. Aké to je?
„Výborné. Teším sa. V kabíne som už skôr poznal viac chalanov. Čegyho osobnejšie. Hrali sme spolu v Trenčíne a zažili spolu veľa. Poznáme sa dobre. Samozrejme, pred príchodom do Moraviec som mu volal, aby mi čo to o klube povedal. Som rád, že je tu.“  

Očividne rozprával iba pozitívne veci, keď si hráčom ViOn-u…
„(Smiech). Áno. Snažil sa povedať mi vo všetkom pravdu a uviesť ma do reality. Po tých pár mesiacoch môžem potvrdiť, že mi neklamal.“

Čím ťa, okrem blízkosti domova, ViOn oslovil?
„Sledoval som vlaňajšiu sezónu. Hlavný dôvod bol, ako tréner dokázal posunúť hráčov, ktorí predtým neboli až tak viditeľní a v kurze. Balaj nedostával priestor v Žiline, nestrieľal góly. Potom prišiel do Moraviec, rovnako ako Hrnčár a bodovo explodovali. Aj preto som tu. Mám rád, keď môžem pracovať pod mladými, progresívnymi trénermi. Snažia sa vidieť futbal inak ako starší, skúsenejší. Očakávania sa zatiaľ napĺňajú. Akurát dobrý pocit zrážajú negatívne výsledky, ale myslím si, že sa to čoskoro napraví. Máme kvalitu. Nebojím sa, že by sa nám nezačalo dariť.“

Od začiatku máš od trénera Benkovského dôveru. V jednom rozhovore dokonca povedal, že si začal dosahovať takú úroveň, akú pri analýze tvojho herného profilu očakával. Cítiš sa už v ideálnej kondícii?
„Vždy je pre hráča dôležité, keď prichádza do nového klubu s vedomím, že ho chce tréner. Som veľmi rád, že mám dôveru. V lete som viac ako mesiac trénoval iba individuálne. V takejto situácii som sa ocitol po prvý raz. Nebol som na to zvyknutý. Do prípravy som zasiahol neskôr a pomalšie sa rozbiehal. Dúfam, že moje výkony budú ešte efektívnejšie. Želám si, aby sme vyhrávali.“  

Zatiaľ sme vyhrali iba raz. Čím si to vysvetľuješ?
„Často sa spomína naša ofenzíva, že nestrieľame góly. Pozrime sa na to komplexne, dosť ich aj inkasujeme. Ako tím musíme zapracovať na ofenzíve i defenzíve. Je potrebné, aby sme vychádzali z pevnej obrany. Som si istý, že sa vpredu presadíme. Šancí na to máme dostatok. Už len byť efektívni.“

Po desiatich kolách sme na predposlednej priečke. Podobnú situáciu si zažil predtým v Ostrave či Opave. Čo bude teraz najdôležitejšie?
„Boje v spodnej časti tabuľky som zažil. Nie je to jednoduché. Dôležité je neklesnúť na tímovom duchu a hlavne sa musíme všetci nastaviť na jednu vlnu. Veriť tomu, čo robíme. Zaručí nám to úspech. Keď si budeme na ihrisku pomáhať, ťahať jeden druhého, úspech sa dostaví. Dostaneme sa na víťaznú vlnu a na nej sa udržíme.“

Je kabína silná, pozitívna a odhodlaná?
„Oproti predchádzajúcim, ktoré som zažil, je. Sme nastavení, že tam, kde sme, nepatríme. Chceme byť vyššie. Vždy nám chýba kúsok. Verím, že sa to postupne zmení.“

Všetky doterajšie body sme získali doma. Vonku zatiaľ žiadny. Čím to je?
„Dobrá otázka. Vonku dostávame príliš skoro góly. Zrazia nás k zemi. Spomeniem v Trenčíne, Michalovciach a tiež naposledy v Dunajskej Strede. Musíme si dať na to pozor. Byť ostražitejší, koncentrovanejší a zodpovednejší. Za takého stavu sa na súperovom ihrisku ťažko zápas otáča. Máme silu. Vieme hrať futbal. V poslednom čase sme ho začali hrať až vtedy, keď sme prehrávali. Neviem, čím to je a ani ako si to vysvetliť. Je len na nás, aby sme to zmenili.“

Reprezentačná prestávka môže v tejto situácii pomôcť?
„Nám určite. O to viac, že viacero chalanov je zranených, dávajú sa dokopy. Dúfam, že budú fit a začneme šliapať ako hodinky. Čas v priebehu medzinárodnej pauzy pomôže. Absolvovali sme tímové posedenie, počas ktorého sme trochu vypustili paru. Nepochybujem, že sa nakopneme.“

Po prestávke privítame v našej aréne Sereď a Trenčín. Môže to byť dôležitý impulz na vyššie spomenuté nakopnutie?
„Verím v to. Doma sme silní. Je jedno, aký súper príde. Presne toto môže byť správny moment, ako sa nakopnúť k lepším výsledkom.