post

Asanovič: Musíme pokračovať v tvrdej práci a nič nepodceniť. Len tak môžeme byť úspešní

K Žitave prišiel v januári tohto roka. Prežil kritický polrok, v ktorom sa mužstvo zachránilo vo Fortuna lige až v poslednom kole. Jeho otec Aljoša má za sebou skvelú kariéru vo viacerých svetových kluboch. V reprezentačnom drese sa predstavil na Eure 96 i majstrovstvách sveta 98, kde sa krajina radovala z bronzu. Volali ho ohnivý lakeť. Zdedil ANTONIO ASANOVIČ niečo po svojom slávnom otcovi? Aké to mal v mládežníckych časoch? Čo mu dalo šesť mesiacov záchrany? Ako si užíva aktuálny ročník? O tom a oveľa viac sa dočítate v rozsiahlom rozhovore s dvadsaťsedemročným stopérom.

Blíži sa druhý kvalifikačný súboj medzi Slovenskom a Chorvátskom. Komu budeš fandiť?
„(Úsmev). Jasné, že Chorvátsku. Je to moja krajina.“

Si patriot v každom smere alebo sa ti v niečom páči už viac Slovensko, keďže v našej krajine pôsobíš nejaký čas?
„O Slovensku nemôžem povedať nič zlé. Je to veľmi pekná krajina na život. Rovnako tak pre môj futbalový rozvoj. Vo futbale ale fandím vždy iba Chorvátsku.“

Ako Chorváti, aj ViOn prežíva výborné futbalové obdobie. Súhlasíš?
„Jednoznačne. Sme v dobrej situácii. Aktuálne nám patrí šiesta priečka. Máme za sebou veľa zápasov. Do konca jesene nás čakajú ešte tri. Budeme sa snažiť bojovať, aby sme zotrvali medzi šiestimi najlepšími.“

Tabuľka je nesmierne vyrovnaná. Ako ju vnímaš?
„Uff. Až príliš je vyrovnaná. Sú tam dvoj alebo trojbodové, maximálne štvorbodové odstupy. Priznám sa, že bude pre mňa veľkým sklamaním, keď sa neudržíme v prvej šestke. Máme dostatočne kvalitné mužstvo, aby sme tam boli. Od začiatku sezóny tvrdo pracujeme a bojujeme o tento cieľ. Chceme sa tam udržať. Veľa sme pre to zmenili.“

K tým zmenám sa dostaneme. Vo štvrtok ste zvládli osemfinále Slovnaft Cup-u. Splnili ste jeden zo svojich cieľov?
„Presne tak. Bol to veľmi ťažký zápas. Hralo sa na mäkkom ihrisku. Postup je dôležitý nielen pre nás, ale aj klub. Vyhrali sme 1:0 a prebojovali sa do záverečnej časti – medzi osem najlepších. Pred výkopom sme si na príprave povedali, že dnes je najdôležitejšia iba jedna vec, aby sme postúpili. Chvalabohu, zvládli sme to.“

K Žitave si prišiel v januári. So spoluhráčmi ste vybojovali záchranu v poslednom kole. Aký to bol polrok?
„Bolo to náročné obdobie. Mali sme na konte jedenásť bodov. Všade, kam sme sa pohli, všetci o tom hovorili. Ľudia nás podceňovali a prízvukovali, že vypadneme do druhej ligy. Išli sme od zápasu k zápasu. Rástli sme. Chceli sme sa zachrániť a v poslednom kole to vyšlo. Mali sme obrovskú radosť, ani ju neviem opísať.“

Čo ti dalo tých šesť mesiacov?
„Po každej stránke mi dalo to obdobie veľmi veľa. Udržali sme sa v najvyššej súťaži. Pokračujeme v hraní veľkých zápasov. Jednoducho iná úroveň. Neustále bojujete presne o takúto možnosť. Som silnejší po mentálnej i fyzickej stránke. Ten tlak a všetko okolo vás zocelí.“

Po pätnástich kolách máte na konte dvadsať bodov. Čo sa zmenilo za krátku dobu?
„Veľa hráčov zostalo pokope. Začali sme pracovať tvrdšie. Tréner Praženica s nami pokračuje aj v tomto ročníku, takže sa zlepšujeme v taktike a štýle hry. Vieme, kto sa kde hýbe a čo má na ihrisku robiť. V lete sa káder doplnil o mladých a tiež skúsených futbalistov. Pre každého sú novým impulzom. Priniesli nové možnosti, pre tento klub odovzdávajú veľa. Máme okolo seba pozitívnu auru. Všetci pracujeme na viac ako 100 % – realizačný tím, hráči, ty, generálny manažér Marek a ďalší ľudia vo vedení. Jednoducho každý tu robí dobrú a cennú prácu. Sme výborný tím, ťaháme za jeden povraz, čo sa odzrkadľuje na trávniku.“

So šiestym miestom prevláda v kabíne spokojnosť?
„Sme a musíme byť šťastní. Nachádzame sa v prvej šestke. Užívame a vážime si to. Sme hore. Musíme ale naďalej bojovať. Túto pozíciu vnímať ako pozitívny signál a pokračovať v tvrdej každodennej práci. Nič nepodceniť. Len tak môžeme byť úspešní.“

Od začiatku sezóny patríš k pilierom defenzívy. Väčšinou popri tebe nastupuje Pintér alebo Tóth. Ako si to s nimi užívaš?
„Obaja sú kvalitní. Na každom poste máme veľmi dobrých hráčov. Pre mňa je dôležitejšie, že chalani sú aj dobrí a pozitívni ľudia. Z osobného hľadiska je pekné, že môžem nastupovať pravidelne v základnej zostave. Posúvam sa dopredu.“

Už si spomínal, že kostra tímu zostala pokope. Je to pozitívne aj z toho hľadiska, že si nemusíš zvykať na nových spoluhráčov či iný štýl?
„Veľmi. Oveľa ľahšie sa vám v týždni trénuje. Máte už v sebe akési automatizmy. Navzájom sa poznáme. Vieme z pohybu vycítiť či prečítať, kedy si niekto nabehne a kam. Je to dôležité, kľúč k úspechu. Sme silný kolektív. Od prvého do posledného nechávame na ihrisku maximum.“

Celkovo sa mužstvo prezentuje sympatickým herným štýlom, ktorý baví aj fanúšikov. Svedčia o tom vysoké návštevy. Ako je pre vás dôležitá ich podpora?
„Veľmi dôležitá. Nielen ja sa teším, že nás chodia fanúšikovia podporovať v takomto počte. Región žije futbalom. Sú na našej strane. Z tribún nás tlačia k lepším výsledkom. Dodávajú nám energiu navyše. Vďaka ním odovzdávame na tráve ešte viac. Sme im vďační.“

V lige ste naposledy ťahali za kratší koniec doma so Slovanom Bratislava. Favoritovi ste ale boli viac ako vyrovnaným súperom. S odstupom niekoľkých dní, stále ťa mrzí tá prehra?
„Pozrime sa na to z inej strany. Som pozitívny, pretože sme hrali dobre. Bol to ťažký duel. Nemôžem povedať, že by nás úplne prevýšili. Máme za sebou naozaj kvalitný súboj. Vypracovali sme si v ňom niekoľko šancí, ktoré sa neskončili gólom. Jeden hráč dokáže urobiť rozdiel, čo ukázal Holman svojou strelou. Po deväťdesiatich minútach mala svietiť na tabuli remíza. Futbal vie byť aj takýto. Pokračujeme ďalej.“

Peter Čogley po zápase povedal, že od tohto výkonu sa môžete odraziť a opäť zlepšiť. Vidíš to podobne?
„Súhlasím. Môžeme na ňom v ďalších kolách stavať. Musíme ísť podobným tempom a prezentovať sa takýmito výkonmi i v záverečných zápasoch. Len tak nám budú body pribúdať. Verím, že ich získame ešte veľa.“

Oproti prvému vzájomnému stretnutiu na Tehelnom poli bol váš výkon diametrálne odlišný. Prečo?
„Stopercentne išlo z našej strany o odlišný výkon. U nich sme im dali až príliš veľa rešpektu. Keď hráte takýto zápas, proti takémuto mužstvu, nemôžete ísť na ihrisko s tak obrovským rešpektom. Poviem to s nadhľadom, proti Slovanu nemáte čo stratiť, iba získať. Musíte po trávniku lietať. Užiť si to a ukázať sa, bojovať pre svoj tím. To sme spravili teraz na našom štadióne.“

Po reprezentačnej prestávke vás čakajú záverečné tri kolá. Cestujete do Žiaru nad Hronom, doma privítate Senicu a jeseň ukončíte v Ružomberku. Čo bude najdôležitejšie?
„Nebudú to jednoduché duely. Priznám sa, že keď hráme doma, necítim strach. Na svojom ihrisku sme silní. Vonku sa musíme zlepšiť a začať zbierať viac bodov. A čo bude najdôležitejšie? Nerád hovorím klišé, ale určite získať čo najviac bodov. Tieto tri zápasy sú pre nás dôležité. Prezentujeme sa pozitívnou hrou. Verím, že sa na našu stranu nakloní aj kúsok futbalového šťastia. Napríklad v Žiline proti Trenčínu na nás opustilo. Viedli sme 2:1, mohli skóre navýšiť a nakoniec sme odchádzali s bodom za remízu 2:2.“

Na druhej strane, v Michalovciach sa ukázala sila, resp. charakter tímu?
„Nebolo to ľahké. Michalovce hrali veľmi dobre. Počas celého stretnutia pršalo. Terén bol ťažký. Dvakrát sme prehrávali, dvakrát sme sa dokázali postaviť na nohy a vrátiť. Keď som to videl, pomyslel som si, že máme naozaj silný tím a každý v ňom disponuje správnym charakterom. Sme ochotní bojovať za klub. Môžeme dosiahnuť veľa.“

Narodil si sa v Cannes vo Francúzsku. Prežil si tam aj časť detstva. Bolo to počas aktívnej kariéry tvojho otca?
„Áno. Po Cannes sme pokračovali do Montpellier a Metz. Všade, kde otec pôsobil, sme boli s ním. Po Francúzsku nás čakalo dobrodružstvo v Derby County, Neapole, Panathinaikose. Domov sme sa vrátili v šiestich alebo siedmich rokoch.“

Svoje prvé veľké futbalové kroky si robil v akadémii Hajduku Split. Ako si spomínaš na mládežnícke časy?
„Hajduk je pre mňa najlepší klub na svete. Vyrástol som tam a stále žijem v Splite. Časť sna som si splnil tým, že som pravidelne navštevoval zápasy hlavného mužstva. Dokonca som si na tom štadióne zahral pár priateľských zápasov. Vydržal som tam po juniorov a presunul sa do Primoracu, čo je blízko Splitu. Odtiaľ z toho bolo Rumunsko a ďalšie angažmány.“

V prvom tíme Hajduku si nedostal nikdy šancu. Konkurencia bola už v tom čase vysoká?
„Moja generácia bola naozaj silná. Každý z nich sa vypracoval do kvalitného klubu. Spomeniem napríklad Jonjiča, ktorý je v japonskej Osake. Andrijaševič pôsobil v Dinamo Záhrebe, aj Gente. Tičinovič sa prepracoval do Dánska a Belgicka. Brankár Stipica je v poľskej Ekstraklase. Všetci obliekali v mládežníckych výberoch reprezentačný dres. Náš tím bol kvalitný. Šanca síce neprišla, no nemôžem na klub povedať nič zlé. Ako som hovoril, doteraz im fandím. Možno mi nepomohlo ani meno. Od Asanoviča čakal každý veľké veci, keďže môj otec odohral v Hajduku cez sto súbojov. Všetci mi pripomínali, kto je môj otec a čo dokázal, že ho musím napodobniť. Nebolo to ľahké.“

Dlho si hral na poste ofenzívneho stredopoliara. Až neskôr prišiel presun k stopérom. Čo alebo kto je za touto zmenou?
„Pripravoval som góly, neskôr išiel nižšie na pozíciu defenzívneho stredopoliara. Na tomto poste som hral takmer celú juniorskú kariéru. Následne si ma zavolal tréner, že vo mne vidí skôr stopéra. Odvtedy ma začal stavať do stredu obrany. Rýchlo som sa adaptoval. Stopérska pozícia sa mi páči. Vyžívam sa v súbojoch jeden na jedného a najmä hlavičkách. Neuhnem nikomu.“

Viackrát si spomenul svojho otca Aljošu Asanoviča. V Chorvátsku je legenda. Predstavil sa na Eure 96 a majstrovstvách sveta 98. Vnímaš ho ako najväčší vzor?
„Áno, určite je môj najväčší vzor. Bol to veľmi dobrý futbalista. Je aj výborný človek. Pred rokmi na mňa dozeral a tlačil, aby som sa neustále posúval dopredu. Naučil ma byť dobrým človekom, vážiť si veci mimo futbal. V mládeži nevidel až toľko mojich zápasov, keďže stále aktívne hral. Dnes si pred každým výkopom vymeníme množstvo správ. Vždy ma povzbudí a dodá motiváciu. V roku 1998 získal s Chorvátskom vo Francúzsku bronzovú medailu. Nastrieľal veľa gólov. Nemôžem na neho povedať nič negatívne.“

Vystriedal viacero známych európskych klubov – Montpellier, Valladolid, Derby County, Neapol či Panathinaikos. Rozprávate sa často o jeho kariére?
„Viem, že patril k veľmi dobrým a ceneným hráčom. Samozrejme, že sa ho vždy niečo z jeho kariéry spýtam. Väčšinou sú to otázky smerujúce na obľúbenosť miest a spomienok na súperov. Rád mi odpovedá. Je naozaj pokorný a skromný. Nikdy sa nado mnou nepovyšoval a nerobí to ani teraz.“

Dáva ti rady do života a najmä toho futbalového?
„Skôr mi zdôrazňuje všetky tie známe veci, aby som bol na ihrisku stále maximálne koncentrovaný. Nerozpráva často. Keď sa ozve, tak to stojí za to. Vie trafiť presne tam, čo ako stopér potrebujete počuť.“

Pre jeho štýl ho prezývali ohnivý lakeť. Zdedil si niečo po ňom?
„Futbal sa každým dňom posúva ďalej. Nie je ľahké niekoho napodobniť štýlom a nie ešte štatistikami. Ani to nemám v úmysle. Každý je jedinečný. Nikto nie je rovnaký. Ak by som dnes hral jeho štýlom, dostal by som v každom zápase červenú kartu (smiech). Ľudia mi ale často hovoria, že sa na ihrisku pohybujem ako on. S tým súhlasím, z jeho pohybu som niečo zdedil.“

Máš 27 rokov. Pre futbalistu je to stále mladý vek, možno najlepší. Čo by si chcel v kariére ešte dosiahnuť?
„Žijem prítomným časom. Užívam si deň po dni. Nepozerám sa ďaleko do budúcnosti. Nemá to zmysel. Každý tréning idem na 100 %. Regenerujem takisto na 100 %. Nikdy nič nepodceňujem. Keď ste zodpovedný, časom sa vám všetko vráti. Dávam si tak krátkodobé ciele. Myslím iba na ViOn. Je to môj klub. Odovzdávam pre neho maximum. Žijem preň. Takí sme my Chorváti. Nikdy nepoľavíme.“

post

Hráči cítili, že mali minimálne na bod. Ďubek: Škoda, bol to vyrovnaný a dobrý zápas

Pred poslednou reprezentačnou prestávkou v roku privítali Zlatomoravčania obhajcu majstrovskej trofeje – Slovan Bratislava. Domáci síce prehrali, no za výkon sa určite hanbiť nemusia. Favoritovi boli viac ako vyrovnaným súperom.

O víťazstve hostí rozhodol po zmene strán, dvadsať minút pred koncom, David Holman. Defenzíva ViOn-u mu dopriala až príliš priestoru, ktorý maďarský reprezentant skúsene využil. Rozjasal tak svoju lavičku.

„Z môjho pohľadu veľmi dobrý a vyrovnaný zápas. Snažili sme sa k tomu prispieť. Myslím, že sa to podarilo. Dlho sme držali Slovan na dištanc. Využil jednu šancu. Holman ukázal veľkú kopaciu kvalitu. Škoda toho, mali sme nejaké príležitosti. Bodík by sme určite brali. Trochu prevláda sklamanie,“ hodnotil v mixzóne kapitán Tomáš Ďubek.

ViOn hral dlho s prvým celkom tabuľky Fortuna ligy a zároveň účastníkom skupiny Európskej ligy vyrovnanú partiu. Favorita sa nezľakol. Vypracoval si niekoľko príležitostí, no gólu sa nedočkal.

„Neboli lepším tímom. Až na prvých desať minút druhého polčasu to bolo vyrovnané. Vedeli sme, že majú kvalitu. Chceli sme hrať aktívne, nepúšťať ich do šancí. V prvom dejstve mali jednu, po zmene strán dali gól. Napriek tomu, myslím, že nás nejakým výrazným spôsobom neprehrávali. Samozrejme, držali loptu častejšie na kopačkách, ale s tým sme rátali,“ pokračuje stopér Michal Pintér.

Obrana Karola Praženicu si však zaslúži kredit, pretože dokázala zastaviť najlepšieho strelca Andraža Šporara. Slovinsky legionár nastrieľal v pätnástich kolách deväť presných zásahov. Vo ViOn aréne sa dostal do jednej šance. S jeho hlavičkou si poradil brankár Pindroch.

„Mám rád súboje telo na telo. Oveľa viac, ako keby mi tam niekto zabieha okolo uší. Andraž má svoje kvality. Dnes mal asi slabší deň alebo sme ho vynulovali,“ usmieval sa Pintér, ktorý s ním zviedol najviac súbojov. Väčšinu z nich vyhral.

Vionisti sa tak šiesteho víťazstva proti belasým nedočkali. Naopak, v tridsiatom treťom vzájomnom vystúpení pridal Slovan dvadsiatu druhú výhru.

„Ťažký duel. Hrali sme dobre. Nemôžem povedať, že sme boli v niečom horší. Vypracovali sme si niekoľko šancí. Keď chceme bodovať, musíme hrať vzadu bez chýb. Jednoducho neinkasovať. Som smutný, ale aj takýto je futbal. Ideme ďalej. Dáme hlavy hore a v ďalších stretnutiach zabojujeme,“ zdôraznil druhý stopér Antonio Asanovič. Dvadsaťsedemročný futbalista takmer vyrovnal. Jeho gólový priamy kop dokázal Greif výborne vyraziť.

Zlaté Moravce – Vráble sa po prehre udržali v elitnej šestici mužstiev. Na konte majú stále dvadsať bodov.  Rovnako ako piata Trnava. Siedma Sereď stráca dva a Trenčín so Senicou tri body.

„Sme smutní. Odohrali sme dobrý zápas. Boli sme zdravo agresívni, snažili sa nestáť iba vzadu a zastavovať snahu Slovana. Do sedemdesiatej minúty sa nám to darilo. Vyšiel im jeden protiútok, v ktorom boli v prečíslení. Holman to trafil. Od tohto výkonu sa môžeme odraziť ďalej. Nebojíme sa nikoho. Pokračujeme. Chceme sa prezentovať našim štýlom. Máme svoju tvár. Pred sezónou nás pasovali do zóny zostupu. Dnes sme na šiestej pozícii. Budeme bojovať,“ prízvukuje Peter Čogley.

ViOn si neoddýchne ani v priebehu reprezentačnej prestávky. Najcennejší dres si oblečie tradične trojica – Jakub Švec, Martin Kovaľ a Tomče Grozdanovski. Ich spoluhráčov čaká už vo štvrtok osemfinále Slovnaft Cupu, keď vycestujú na pôdu Pohronia. Na rovnaké ihrisko sa vrátia aj po dvojtýždňovej pauze v rámci ligy.

post

Zlatomoravčania potrápili Slovan. Body nezískali

FC ViOn Zlaté Moravce – Vráble – ŠK Slovan Bratislava 0:1 (0:0)
Góly:
71. Holman
Žlté karty:
57. Čogley, 82. Jacy, 90. Ďubek – 90. de Kamps
ViOn:
Pindroch – Čogley, Asanovič, Pintér, Brašeň – Grozdanovski, Duga (76. Jacy) – Kovaľ (75. Junior), Ďubek (C), Richtárech (57. Švec) – Jarovič
Slovan:
Greif – Medveděv, Božikov (C), De Marco, Suchockij – Nono (80. de Kamps), Ljubičič – Daniel (70. Ratao), Holman, Dražič (90. Guzmics) – Šporar
Rozhodovali:
Kráľovič – Hancko, Žákech
Diváci: 3 020

V pätnástom kole nemohol tréner Praženica využiť služby Antona Slobodu, ktorý laboruje s kolenom. Na lavičke zostal, pre menšie problémy s členkom, Martin Tóth. Do základnej zostavy sa tak vrátil Michal Pintér. Na krídle dostal priestor Dávid Richtárech.

Od úvodných sekúnd držali loptu na svojich kopačkách futbalisti Jána Kozáka mladšieho. Belasí urobili oproti štvrtkovému duelu na britských ostrovoch v zostave päť zmien. V deviatej minúte sa ozvali ako prví. Po rohovom kope vykopával strelu Nona na čiare pravý obranca Čogley. Zlatomoravčania odpovedali v pätnástej minúte. Asanovič preniesol loptu na Brašeňa, ktorý z prvej vysunul Kovaľa. Mladý krídelník prenikol do šestnástky, no jeho prihrávku na Ďubeka stihla defenzíva hostí odvrátiť. V úvodnom dejstve znepríjemňoval hru jednému i druhému mužstvu silnejúci dážď. Na ďalší vzruch čakalo viac ako tritisíc fanúšikov do tridsiatej minúty. Sprava odcentroval Medveděv, v šestnástke našiel Šporara, ktorý hlavou mieril do náručia Pindrocha. O sedem minút neskôr si Slovan vypracoval oveľa nebezpečnejšiu príležitosť. Rozhodca nepostrehol faul na Brašeňa, krídelník Daniel mal dosť času na prihrávku pred bránu, kde zblízka zakončil nad Dražič. Päť minút pred koncom si domáci vypracovali zaujímavý protiútok. Ďubek si vymenil loptu s Kovaľom, vysunul Richtárecha, ktorému lopta v poslednej chvíli odskočila a nestihol zakončiť. Do kabín sa odchádzalo za nerozhodného stavu. ViOn bol do týchto chvíľ na ihrisku vyrovnaným partnerom.

Po zmene strán sa oba tímy vrátili bez zmien. Obhajca majstrovskej trofeje začal aktívne. Obraz hry sa z prvého dejstva nezmenil. Belasí držali loptu a vyvíjali na futbalistov ViOn-u tlak. Najmä v prvej desaťminútovke. V päťdesiatej minúte zahrával Slovan nebezpečný priamy kop z hranice pokutového územia. Zodpovednosť na seba zobral Holman, ktorý mieril tesne nad brvno Pindrochovej svätyne. V nasledujúcich minútach mali hráči Slovana výhodu niekoľkých štandardných situácií, s ktorými si však domáca defenzíva hravo poradila. Až s naplnením hodiny hry pohrozil po odrazenej lopte Ljubičič, keď pálil bez prípravy z dvadsiatich metrov tesne vedľa pravej žrde. Na opačnej strane sa k slovu dostali tiež vionisti, ktorí sa snažili neustále prekvapiť svojho protivníka. Najprv to skúšal zvnútra na dvakrát Ďubek, mieril iba do bočnej siete. Po ňom pálil Duga do obrancu, k lopte sa dostal Kovaľ a z prvej minul ľavú žrď Greifovej brány. Udrel tak účastník skupinovej fázy Európskej ligy. V 71. minúte dopriali zverenci Karola Praženicu až príliš priestoru Holmanovi, ktorý spoza šestnástky napriahol a obstrelom nedal šancu Pindrochovi – 0:1. Záverečné minúty patrili Zlatým Moravciam – Vrábľom. V 77. minúte rozohral priamy kop Asanovič, no jeho gólový pokus vyrazil z pravej žrde výborným zákrokom Greif. O dve minúty neskôr centroval zľava Ďubek na hlavu Asanoviča. Legionár z Chorvátska nebol úspešný ani tentoraz. Minútu pred koncom to strieľaným centrom vyskúšal striedajúci Švec, v šestnástke nenašiel nikoho v čiernom drese. ViOn ťahal so Slovanom za kratší koniec. Je to ale prehra so vztýčenou hlavou. V reprezentačnej prestávke čaká vionistov osemfinále Slovnaft Cup-u. Vo štvrtok 14.11. sa predstavia na ihrisku Pohronia.

Hlasy trénerov

Karol Praženica (tréner FC ViOn Zlaté Moravce – Vráble): „Mrzí ma, že v zápasoch s top tímami sme neprekročili svoj tieň. S výnimkou duelu na Tehelnom poli sme hrali so všetkými súpermi zo špičky vyrovnanú partiu, no vždy sa to nejako preklopí na stranu skúsenejšieho tímu, ktorý potrestá našu chybu. Snažíme sa z toho poučiť. Veľmi sa nám to nedarí. Dnes sme mali náznaky brejkov a šancí po štandardných situáciách, v predfinálnej fáze nám však chýbala rozhodnosť a presnosť. Súper nás potrestal po situácii, keď sme mohli ísť do brejku, no pokazili sme prihrávku. Obrana cúvala, Holman to vyriešil podľa svojej kvality a my sme prehrali zápas. Máme do konca jesene ešte tri ligové kolá a pohár, chceme získať čo najviac bodov, aby sme boli pred jarou v čo najlepšej pozícii.“

Ján Kozák ml. (tréner ŠK Slovan Bratislava): „Dnešné víťazstvo si veľmi vážim. V nabitom programe som očakával náročný zápas a taký skutočne aj bol. Po náročnom cestovaní nie je ľahké pripraviť sa na ďalší zápas a súpera, ktorý bol nabudený a chystal sa na nás celý týždeň. Domáci boli agresívni, nič nám nedarovali a nemali sme toľko priestoru na kombinácie, nebolo to jednoduché. Chalani boli dostatočne odolní v súbojoch a aj srdcom sme strhli víťazstvo na svoju stranu. O gól sme boli lepší, náš triumf je zaslúžený. Dnes sa veľmi teším, po tomto kole je pohľad na tabuľku ešte krajší. Teraz musíme zvládnuť pohár v Bardejove, potom Sereď a v závere sa stretneme s najbližšími prenasledovateľmi, verím, že náskok na čele ešte navýšime.“

post

ViOn privíta obhajcu majstrovskej trofeje. Ďubek: Dáme do toho všetko

Mnohí nazývajú súboj so Slovanom Bratislava aj zápasom jesene. Zverenci Karola Praženicu ťahajú pozitívnu sériu výsledkov. Po štrnástich kolách sa držia v prvej šestke. Belasí majú za sebou náročný program. S najlepšou ofenzívou i defenzívou kraľujú Fortuna lige. 

Zverenci Jána Kozáka ml. majú v nohách okrem ligy a pohára i súboje skupiny Európskej ligy. Vo štvrtom kole ťahali vo štvrtok za kratší koniec na pôde účastníka anglickej Premier League – Wolves (0:1, pozn. red.). V doterajšom priebehu nazbierali štyri body.

„Vieme, aký majú náročný program. Liga sa už nejakým spôsobom vyvíja. Mužstvá sa lepšie poznajú. Budú rozhodovať maličkosti. Dáme do toho všetko. Uvidíme, kto bude po záverečnom hvizde spokojnejší,“ uviedol kapitán Tomáš Ďubek, ktorý je so šiestimi zásahmi najlepší strelcom ViOn-u.

Úplne inú situáciu prežíva Slovan vo Fortuna lige, ktorej s tridsiatimi piatimi bodmi kraľuje na jej čele. Druhá Žilina má manko piatich bodov. Zlatomoravčania majú dvadsať bodov a patrí im piata pozícia. V ostatnom kole získali modro-červení dôležitý a cenný bod z ťažkej pôdy Michaloviec. Hráči Slovana zdolali doma Senicu.

„Stretnutie s Michalovcami bolo veľmi náročné. Na jednej strane pre nepríjemné počasie, ale najmä z hľadiska tabuľkového postavenia súpera. Ich kvalita mu určite nezodpovedá. Kombinačne sú na tom výborne. Dávajú zabrať všetkým tímom. Vedeli sme o tom a snažili sa hrať podľa pokynov trénera. Myslím, že aj vďaka dobrej efektivite sme nakoniec doviezli z východu bod,“ vrátil sa k remíze 2:2 stredopoliar Denis Duga.

 

Oba celky sa už v aktuálnom ročníku stretli. Na Tehelnom poli triumfovali belasí, ktorí zdolali ViOn vysoko 4:0. Od štvrtého kola sa však situácia na jednej či druhej strane zmenila.

„Slovan má veľkú kvalitu. Úvodný gól sme inkasovali po tridsiatej minúte, dovtedy sme držali bezgólový stav. Určite to bol taký náš najslabší výkon, ktorému zodpovedá i výsledok. V nedeľu sa chceme prezentovať úplne inak. Verím, že sa nám nejaký bod podarí uchmatnúť,“ pokračuje Ďubek.

Z historického hľadiska pôjde o tridsiaty tretí vzájomný zápas. S 21 víťazstvami vedie bilanciu jasne Slovan. Vionisti mu všetky body zobrali v piatich prípadoch. Zmierlivo sa mužstvá rozišli šesťkrát.

„Prvé zápolenie nám v tejto sezóne s nimi nevyšlo, čo nás veľmi mrzelo. Neviem, či to bola facka, ale určite nám prehra pomohla. Ukázala, že máme pred sebou množstvo práce, musíme neustále tvrdo pracovať. Ak chceme byť úspešní, tak bez debaty aj proti klubom ako je Slovan Bratislava,“ zdôraznil Duga.

Vo ViOn aréne sa minuloročný ligový majster predstaví šestnásty raz. Spomínaných päť výhier prišlo práve na domácom štadióne. Slovanisti zvíťazili pri Žitave v siedmich zápasoch. Trikrát si body podelili.

„Nemôžeme mať prehnaný rešpekt a robiť chyby, pretože súper ako je Slovan dokáže využiť každé zaváhanie. Hráme doma. Očakávam veľa ľudí, ktorí nás poženú za dobrým výsledkom. Belasí sú v ťažkom programe, včera sa vrátili z Anglicka. V takom krátkom čase je náročné prepnúť z Európskej ligy na domácu súťaž. Budeme sa snažiť využiť všetko v náš prospech a vyletieť na nich už od začiatku. Chceme im ukázať, kto je tu doma. Svojou hrou a nasadením im znepríjemniť duel,“ doplnil Denis Duga.

Vstupenky sú denne dostupné na www.fcvion.maxiticket.sk či čerpacej stanici. Pred výkopom si ich priaznivci môžu tradične kúpiť v pokladni štadióna.

„Nálada je v kabíne výborná. Držíme sa v prvej šestke. Na nedeľný súboj sa tešíme. Verím, že príde veľa ľudí, aj keď počasie nebude ideálne. Želám si plný štadión a dobrý futbal k tomu,“ uzavrel Tomáš Ďubek.

Zápas má v nedeľu výkop o 15.00 hod.

post

Fyzioterapeutka Veronika pomáha hráčom ViOn-u už viac ako rok: Plním si sen

Rodáčka z Bratislavy vyrastala v športovej rodine, v ktorej bol futbal na prvom mieste. Postupom rokov si tak k nemu vybudovala prirodzený vzťah. Až natoľko, že sa vďaka svojim schopnostiam venuje zdraviu futbalistov ViOn-u.

Tridsaťdvaročná VERONIKA VARGOVÁ je v kabíne príjemným a najmä pozitívnym oživením. Do kolektívu Zlatomoravčanov sa dostala vďaka osloveniu kondičného trénera Milana Ivanku v lete 2018.

„S vedením sme sa rýchlo dohodli a okamžite som začala pracovať. V klube majú hráči, tréneri, ale tiež celý realizačný tím vytvorené výborné podmienky pre fungovanie. Týka sa to tréningových i regeneračných zariadení. Pracuje sa mi tu veľmi dobre. Teším sa, že aj ja môžem svojou troškou prispieť k dobrému fungovaniu na tejto úrovni,“ hovorí s tradične širokým úsmevom na tvári.

Vo svete futbalu nie je ženské pohlavie v realizačných tímoch ničím novým. Napriek tomu, rešpekt a dôveru, ako každý, si musela získať.

„Samozrejme, keď prídete do nového kolektívu, musíte sa trochu oťukať. Ľudia si vás viac všímajú. Dôvera je nesmierne dôležitá, o to viac v oblasti fyzioterapie. Mala som výhodu, že som do kabíny rýchlo zapadla, za čo chalanom ďakujem. Rešpektujú a berú ma ako súčasť kolektívu. Pri zraneniach počúvajú moje odporúčania. Snažím sa im pomáhať v oblasti regenerácie či životosprávy,“ pokračuje Veronika.

Vyštudovala vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, kde získala doktorát. Pred ViOn-om si vyskúšala prácu v reprezentačných výberoch ZsFZ z tretej ligy. Ošetrovala aj futbalistov v piatej lige. Fortuna liga je však iná úroveň.

„Práca na najvyššej úrovni je o vyššom profesionalizme. Hráči vyžadujú odlišnú starostlivosť. Nemám ale pocit, že by bola táto robota v niečom náročná. Mám ju rada a všetko si užívam. Vždy mi urobí najväčšiu radosť, keď pomôžem futbalistovi dostať sa skôr zo zranenia a on môže prispieť k tímovým víťazstvám,“ prízvukuje Veronika Vargová.

Prácou v klube, ktorý je pravidelným účastníkom najvyššej slovenskej futbalovej súťaže, si plní sen.

„Ako každý, kto sa pohybuje v športe – hráč či tréner, rovnako aj ja som vždy túžila pracovať na tej najvyššej úrovni. V našich podmienkach je to určite Fortuna liga,“ doplní 167-centimetrov vysoká fyzioterapeutka.

Svoj sen by rada spoločnými silami vylepšila na ďalší level. „V prvom rade, aby boli chalani zdraví a mohli podávať čo najlepšie výkony. Následne môžeme snívať napríklad o predkolách Európskej ligy. Chcela by som ju zažiť a vidieť ďalšie štýly futbalu. Postavenie v tabuľke je aktuálne veľmi dobré. Odzrkadľuje podmienky, ktoré vytvoril svojim príchodom generálny manažér Marek Ondrejka. Posunuli sme sa aj v rámci marketingu a PR. Oproti minulým rokom sme sa zasa dostali na vyššiu úroveň, z čoho sa nielen ja teším. Je pre nás všetkých motiváciou, aby sme pokračovali v tvrdej práci a napĺňali naše ambície,“ uzavrela Veronika.

VIZITKA VERONIKY VARGOVEJ

• dátum a miesto narodenia: 29.8.1987 v Bratislave
• znamenie: panna
• výška, hmotnosť:
167 cm, 60 kg
• stav:
slobodná
• deti:
bezdetná
• prezývka:
Nika, Verča
• pozícia:
fyzioterapeutka
• naj. jedlo:
vyprážaný syr s hranolkami, pizza, šaláty
• naj. nápoj:
minerálka s citrónom
• naj. spevák/skupina:
IMT Smile
• naj. činnosť okrem futbalu:
futbal (úsmev)
• naj. futbalista:
Milan Škriniar a Lionel Messi
• naj. futbalový zážitok:
záchrana vo Fortuna lige
• naj. klub:
FC ViOn Zlaté Moravce – Vráble
• čo ti nikdy nesmie chýbať:
odpočinok
• naj. farby:
modrá
• cudzí jazyk:
nemecky
• životný cieľ:
neustále napredovať a zdokonaľovať sa

post

Narodil sa v Nemecku, má aj občianstvo Bosny. Jarovič: Sme silný kolektív a ťaháme za jeden povraz

Má 21 rokov. V Nemecku sa naučil nevzdávať. Miluje kultúry a jedlo Bosny. Na Slovensku je v mladom veku druhý raz. Prvý pokus mu v Spartaku Trnava nevyšiel podľa predstáv. Od trénera Karola Praženicu, ktorého označil za najprísnejšieho kormidelníka v kariére, dostáva obrovskú dôveru. V deviatich dueloch nastrieľal tri góly a pridal jednu asistenciu. Dvomi gólmi zariadil v poslednom kole dôležitú remízu na Zemplíne. V rozsiahlom rozhovore rozpráva SENAD JAROVIČ o sebe, svojom detstve, futbalových začiatkoch, ale najmä o pozitívnom období, ktoré prežíva v FC ViOn Zlaté Moravce – Vráble.

Keby sa máš opísať v niekoľkých vetách, čo by si o sebe povedal?
„Na úvod ťažká otázka (smiech). Som ambiciózny. V živote a špeciálne vo futbale chcem dosiahnuť všetky svoje ciele. Na základe toho podstupujem obetu a tvrdo pracujem. Inak som rodinný typ človeka. Veľmi blízko sa držím pri rodine. V sedemnástich rokoch som od nej odišiel. Odvtedy som sa naučil nesmierne veľa na ihrisku i mimo neho, získal množstvo lekcií. Základná, ktorou sa riadim – aby ste verili sami v seba. Napriek tomu, že niekedy veci nejdú podľa našich predstáv, vždy si musíte veriť. Prešiel som si obdobiami, keď som nehrával pravidelne, no stále som si veril a vytrval.“

Hovoríš o sebadôvere. Čo taká trpezlivosť, ktorá často prináša, ako sa po našom hovorí, ruže?
„Samozrejme, tá je rovnako dôležitá. Z veľkej časti som v živote vďačný svojej rodine a Irfanovi Redzepagičovi – môjmu agentovi, ktorý mi vo všetkom pomáha. Vďaka ním som trpezlivý a pokračujem v tvrdej práci. Keď ste vytrvalí a nič nepodceníte, skôr či neskôr sa výsledky vždy dostavia.“

Tieto vlastnosti si nadobudol vďaka životu v Nemecku alebo Bosne?
„(Úsmev). Narodil som sa v nemeckom Langenfelde, aj tam vyrastal. Rodičia ma neskôr vzali do Bosny a ukázali tamojšiu kultúru. Strávil som tam veľa času. Myslím, že som Bosniak, no domov mám v Nemecku. Mám rád obidve krajiny. Každá mi niečo dala. Ťažko povedať. Milujem jedlo z Bosny. Snažím sa vziať si pozitívne vlastnosti. Vo Fortuna Dusseldorf som sa naučil, že sa nemôžem nikdy vzdať. Nemci sa, vo všeobecnosti, nikdy nevzdávajú.“

Ako si spomínaš na svoje detstvo, bolo vždy spojené s futbalom?
„Mal som krásne detstvo. Odmalička som hral futbal doma na ulici. Bol vždy najväčšou súčasťou dňa. S otcom sme v televízii sledovali strašne veľa futbalových zápasov. Keď sa za tým všetkým obzriem, bolo to naozaj príjemné. Mám staršieho brata, s ktorým som trávil čas, rovnako sme si blízki s mamou a otcom. Pamätám si na jednu situáciu, ktorá asi hovorí za všetko… Po jednom tréningu som sa vracal domov. Na opačnej strane cesty bolo oproti nášmu domu „ihrisko“, kde sa hral futbal. Okamžite som tam skočil a pokračoval. Okolo desiatej alebo jedenástej večer ma prišiel zobrať brat so slovami: „Prosím ťa, poď, už je noc (smiech).“

Vyrastal si v športovej rodine?
„Nie. Otec s bratom milujú futbal, ale nikdy ho nehrali na profesionálnej úrovni.“

Máš takmer dva metre, čo ťa predurčuje skôr na basketbal či volejbal. Nelákal ťa iný šport?
„Nikdy. Vždy som chcel hrať iba futbal. Sníval som o tom, že sa jedného dňa stanem profesionálnym futbalistom. Najviac mi imponoval Ibrahimovič, ale sledoval som tiež ďalších hráčov. Obdivoval som Roya Makaaya či Ronalda. Postupom času som začal vnímať nášho Edina Džeka. Vzor je Zlatan Ibrahimovič. Fascinuje ma spôsob, akým sa na ihrisku prezentuje.“

Vymenoval si štyroch zakončovateľov. Od začiatku si bol útočník a strieľal góly?
„Vo ôsmich alebo deviatich rokoch ma otec zaregistroval v prvom klube – Tuspo Richrath. Je to lokálny klub v nemeckom Langenfelde. Pri svojom debute som nastúpil v turnaji, ktorý sa hral systémom 6 na 6. Bol som ľavý obranca. Z tejto pozície som strelil veľa gólov a odvtedy som zostal v útoku.“

Napriek tomu, že si futbalovo vyrástol v Nemecku, profesionálny debut v mužskom futbale si zaknihoval v Slovinsku. Prečo?
„Zo spomínaného lokálneho klubu Tuspo som zakrátko prešiel do druhého najlepšieho tímu v Dusseldorfe. V tom čase som mal štrnásť rokov. Hral som tam šesť mesiacov a podpísal zmluvu s Fortunou Dusseldorf. Po dvoch rokoch som odišiel do Slovinska. Dlho som sa o tom rozprával s rodinou i agentom Irfanom. Vyhliadol si ma tréner Luka Elsner, ktorý chcel so mnou pracovať. Ponúkol mi profesionálny kontrakt. Bol to dobrý krok. Vďačím zaň agentovi, aj Lukovi. Dnes trénuje Amiens SC vo francúzskej Ligue 1.“

Čo ti dal slovinsky angažmán?
„Ako sme načrtli, urobil som tam prvé profesionálne kroky. Bol to veľký a zároveň ťažký prechod z mládežníckeho futbalu. Na Slovinsko mám pozitívne spomienky. Začiatky boli náročné. Po odchode z domu som prežil rôzne časy, ale dokázal som sa adaptovať na odlišný štýl či kultúru.“

Zo Slovinska si sa dostal na Slovensko do Spartaka Trnava. V malom Ríme si zotrval šesť mesiacov. Veľa šancí si nedostal. Ako sa na tento angažmán, s odstupom času, pozeráš?
„Trnava bola a stále je na Slovensku historicky jeden z najväčších klubov, má krásny štadión a skvelých fanúšikov. V tom čase sa poskladal silný tím. Podarilo sa nám vytvoriť históriu, keď klub postúpil do skupiny Európskej ligy. Žiaľ, veľa minút som nedostal. To je ale jediná negatívna vec, ktorú môžem o pôsobení v Trnave povedať.“

Prestúpil si tak do dánskeho Sonderjyske. Máš za sebou taktiež iba polrok. Aký?
„V tej dobe sa udialo v Spartaku množstvo vecí – od výmeny trénera, cez veľkú obmenu kádra. Musel som odísť preč. Nezachovali sa ku mne úplne fér. Teraz ma to už ale netrápi. Sústredím sa na veci, ktoré mám a sú pre mňa dôležité. Sonderjyske bolo najsprávnejšou voľbou. Dánska liga je silná, klub na vysokej úrovni. Fortuna liga, ale aj dánska majú svoju kvalitu. V Dánsku je to väčšie čo sa týka návštevnosti a štadiónov. Po futbalovej stránke som sa za krátky čas veľa naučil a najmä zlepšil.“

Ako sa zrodil tvoj príchod do Moraviec?
„V klube pracuje generálny manažér Marek Ondrejka a ty. Obaja ste pracovali predtým v Spartaku Trnava a navzájom sa poznáme veľmi dobre. Kontaktovali ste ma s možnosťou hosťovania. Slovo dalo slovo a som tu. Je pre mňa výborné, že som dostal opäť príležitosť hrať najvyššiu súťaž. Vďaka patrí aj trénerovi za dôveru. V kabíne som sa po pozitívnom prijatí rýchlo adaptoval. Slovensko poznám. Krajina a život v nej sa mi páči.“

V jednom rozhovore si označil trénera Praženicu za svojho najprísnejšieho kormidelníka. Ako sa to prejavuje?
„Áno, môžem to potvrdiť. Je veľmi náročný. Trénujeme veľa, ale tak to má byť. Denne sa učím niečo nové. Každý tréner vám vždy čo to dá. Počas profesionálnej kariéry hral náš kouč vo veľmi dobrých kluboch. Skúsenosti, ktoré nám môže odovzdať, má tak dostatok. Za jeho dôveru sa mu chcem odvďačiť v každom stretnutí výkonom a gólmi.“

Pred príchodom si poznal Zlaté Moravce?
„Poznal, ale nie úplne do detailov. Z pôsobenia v Trnave som mal určité spomienky. Ide o dobre stabilizovaný klub. Posledné roky sa sympaticky držia v najvyššej súťaži. Táto sezóna sa začala veľmi dobre. Všetci veríme, že v pozitívnom duchu môžeme pokračovať. Po príchode ma prekvapila atmosféra. V kabíne sú výborní chalani. Sme silný kolektív. Všetci ťahajú za jeden povraz, čo je dôležité. Je tu mix skúsených a mladých futbalistov.“

Vnímaš zatiaľ pozitívne zmenu z Dánska opäť na Slovensko?
„V mojej situácii určite. Pravidelne nastupujem v základnej zostave. Ako som spomínal, v klube mi veria, snažím sa to všetkým splácať na ihrisku.“

Ako veľmi ti pomohlo, že si hneď pri premiére v novom drese strelil gól?
„Bol to skvelý pocit. Ako útočník chcete vždy strieľať góly. V prvom stretnutí som si to želal o to viac, aby som pomohol mužstvu k víťazstvu. Podarilo sa. Bonusom boli tri body a perfektný štart.“

Na ďalší zásah si čakal niekoľko kôl. Neprepadla ťa nervozita?
„Nervózny som nebol. Samozrejme, po určitom počte zápasov bez gólu začnete ako zakončovateľ cítiť na sebe tlak, no to je normálne. Ani tí najlepší hráči nestrieľajú stále góly. Dôležité je byť platný pre mužstvo. Prišlo to cez víkend a hneď dvakrát. Bol som šťastný.“

Zariadil si dôležitý bod. Po štrnástich kolách sa nachádzate na piatom mieste. Prevláda spokojnosť?
„Myslím, že je to veľmi dobré, aj nastavené. Ak sa udržíme v prvej šestke, bude to nesmierne pozitívne pre celý klub a rovnako i nás na čele s trénerom a realizačným tímom. Tvrdo pracujeme, aby sme dosiahli svoje ciele.“

Blíži sa záver jesennej časti Fortuna ligy. Čo bude dôležité?
„Máme pred sebou štyri kolá. Najdôležitejšie bude získať čo najviac možných bodov, aby sme si polepšili v tabuľke. Na jar sa následne môžeme vyhnúť prípadnej panike či stresom.“

Hosťovanie vo ViOn-e sa ti skončí na konci roka. Keby je príležitosť pokračovať, prijal by si ju?
„Ak sa naskytne takáto možnosť, rád budem pokračovať. Cítim sa tu naozaj dobre. Chcem neustále hrať.“

Najbližšie ViOn privíta doma obhajcu majstrovskej trofeje – Slovan Bratislava. Aký duel očakávaš?
„Proti Slovanu sa nemusíte extra motivovať. Každý je nabudený a chce sa ukázať, proti veľkému tímu získať body. Bude to ťažký súboj. Keď zostaneme kompaktní a budeme bojovať, všetko je možné. Myslím, že je fajn a trochu výhoda hrať doma. Na druhej strane, niekedy sú domáce stretnutia ešte ťažšie ako si človek myslí. Uvidíme, ako dopadne nedeľa. Necháme na ihrisku všetko.“

post

TLAČOVÁ INFORMÁCIA: ŽIADOSTI O AKREDITÁCIE NA SÚBOJ SO SLOVANOM BRATISLAVA

V pätnástom kole Fortuna ligy privítajú Zlatomoravčania obhajcu majstrovskej trofeje ŠK Slovan Bratislava. Prinášame dôležité informácie pre zástupcov médií. 

ŽIADOSTI O AKREDITÁCIE

O akreditáciu je nutné žiadať od utorka 5.11.2019 do piatka 8.11.2019 (do 16.00 hod). Po tomto termíne NEBUDE ŽIADNA ŽIADOSŤ AKCEPTOVANÁ. Médiá sa môžu akreditovať na mail: peter.zember@fcvion.sk
1. Meno žiadateľa
2. Meno redakcie
3. Typ akreditácií – Print/Foto/Rádio/TV redaktor/TV kameraman

V prípade, že bude Vaša akreditácia akceptovaná, dostanete mail s ďalšími pokynmi. Neakreditovaným novinárom nebude vstup povolený. Poprosíme o znovuakreditovanie aj tých z Vás, ktorí tak urobili pred začiatkom aktuálneho ročníka.

Ďakujeme za pochopenie.

Vstupenky sú denne dostupné v predaji online na www.fcvion.maxiticket.sk či čerpacej stanici. V deň stretnutia si ich tradične bude možné kúpiť tiež v pokladni štadióna. Výkop je naplánovaný o 15.00 hod.

post

Jarovičovi padol kameň zo srdca. Čogley: Každý bod je nesmierne dôležitý

Vionisti museli dvakrát doťahovať nepriaznivý stav, ale nakoniec odchádzali zo Zemplína s cenným a dôležitým bodom. Aj po štrnástom kole sa držia v prvej šestke.

S dvadsiatimi bodmi za päť výhier, päť remíz a štyri prehry im patrí piata pozícia. Štvrtý Ružomberok má rovnaký počet bodov, šiesta Sereď stráca bod. Siedmy Trenčín s ôsmou Trnavou tri.

„Je to tam nasekané. Zaujímavé výsledky, Nitra vyhrala so Spartakom, následne nejaké remízy. Keď vyhráme, posunieme sa vysoko, no každý bod je nesmierne dôležitý. Po dvadsiatich dvoch kolách sa to zráta, na východ sme išli s pokorou a v pokoji si uhrali bodík. Najbližší víkend privítame doma Slovan. Necítime tlak. Ideme si to užiť,“ uviedol pravý obranca Peter Čogley, ktorý viedol spoluhráčov na ihrisku s kapitánskou páskou. Tomáša Ďubeka odstavila v deň výkopu viróza.

V prvom dejstve si viac gólových šancí vypracovali futbalisti od Žitavy. Rezonovali najmä strely Dugu a Šveca. Po jednom z rohových kopov lopta len tesne minula na zadnej žrdi Grozdanovskeho. Domáci celok hrozil spoza šestnástky. Strely Kvoceru či Sidibeho brankár Pindroch kontroloval. Boli to ale Michalovce, ktoré sa vďaka aktívnemu Rotovi ujali vedenia. V závere polčasu vyrovnal hlavou Jarovič.

„Bol to veľmi dôležitý gól do kabín. Máte pätnásť minút na to, aby ste sa upokojili z eufórie. Keď sa presadíte gólovo, prvých päť minút ste najzraniteľnejší. Nastúpili sme na trávnik a pokračovali ďalej. Škoda druhého zásahu v našej sieti. Zavreli nás tam. Ťažko sme sa z toho dostávali. Dlhšie trénujeme odlišný systém v prípade, že prehrávame. Dnes nám to vyšlo. Práca, ktorú robíme a hlavne nácvik taktiky, má svoje opodstatnenie,“ zdôraznil ďalej Čogley.

Od začiatku druhého polčasu boli hráči Antona Šoltisa s loptou na kopačke aktívni, neustále vytvárali na ViOn tlak. Do šesťdesiatej minúty si vypracovali viacero štandardných situácií. Defenzíva modro-červených bola pevná. Neodolala až po centri Kvoceru a zakončení Kountouriotisa.

„Ťažký zápas. Michalovce hrali veľmi dobre. Bod je dôležitý v boji o prvú šestku. Štyri alebo päť celkov sú tesne od seba. Po zmene strán nás umne napádali. Napriek tomu si myslím, že sme odviedli kus dobrej práce. Je to zaslúžená remíza pre oboch,“ hodnotil Senad Jarovič.

Bol to strelecký večer legionára z nemeckého Langenfeldu, ktorý je kmeňovým hráčom dánskeho Sonderjyske. Sedem minút pred koncom po nákope Brašeňa a predĺžení Juniora sa rútil zoči-voči Kirovi a rutinérsky vyrovnal na konečných 2:2.

„Konečne! Uff. Na gól som čakal niekoľko stretnutí a prišlo to hneď dvakrát. Som ale oveľa spokojnejší, že góly pomohli mužstvu k bodu,“ usmieval sa v mixzóne Jarovič. V drese ViOn-u sa radoval z druhého, resp. tretieho presného zásahu.

Zlatomoravčania čakajú na plný bodový zápis z Michaloviec osem stretnutí. Päťkrát prehral a v sobotu zaknihovali tretiu deľbu bodov.

„Vzhľadom na to, že sme dvakrát doťahovali remízu, sme s bodom spokojní. Michalovce majú svoju kvalitu. Niekedy nás dokázali zavrieť, ťukali si to okolo. Boli sme efektívni. Konečne sme sa presadili zo štandardky. Na ťažkom teréne videli fanúšikovia zaujímavý súboj. Zaslúžená remíza,“ doplnil Peter Čogley.

Žlto-modrým zložil kompliment na pozápasovej tlačovej konferencii tiež tréner Karol Praženica. „Vedeli sme, že nás dnes čaká súper, ktorý je na tom veľmi dobre kombinačne. Disponuje rýchlymi hráčmi a to sa i potvrdilo. Bod si ceníme. Súper má kvalitný tím. Výsledky nemali zozačiatku podľa predstáv. Postavenie v tabuľke neodráža ich kvalitu. Som presvedčený, že ďalšími kolami pôjdu vyššie.“

ViOn privíta v nedeľu na svojej pôde obhajcu majstrovskej trofeje ŠK Slovan Bratislava. Duel má výkop o 15.00 hod. Vstupenky sú denne dostupné online na www.fcvion.maxiticket.sk či čerpacej stanici.

Foto: Róbert Andrejov (MFK Zemplín Michalovce)

post

ViOn si z východu odviezol bod. Dvojgólový Jarovič

MFK Zemplín Michalovce – FC Spartak Trnava 2:2 (1:1)
Góly:
31. Rota, 64. Kountouriotis – 45. Jarovič, 83. Jarovič
Žlté karty:
75. Soler
Michalovce:
Kira – Rota, Carrillo, Soler, Vojtko (60. Mensah) – Savvidis – Kvocera (85. Kolesár), Žofčák (C), Martinez, Popovits (44. Kountouriotis) – Sidibe
ViOn:
Pindroch – Čogley, Asanovič, Tóth, Brašeň – Duga, Grozdanovski (63. Maranhao) – Kovaľ, Richtárech (81. Gustavo), Švec (68. Junior) – Jarovič
Rozhodovali:
Pavlík – Vorel, Bobko
Diváci:
821

Vionistom chýbalo na východe viacero futbalistov. Anton Sloboda necestoval pre menšie zranenie nohy. Kapitána Tomáša Ďubeka odstavila v deň stretnutia viróza. Na listine dlhodobo zranených figurovali Vladimír Tkáč s Martinom Válovčanom. Naopak, po problémoch so svalom sa vrátil do nominácie krídelník Gustavo.

Úvod duelu bol aktívny. Ako prví pohrozili domáci, keď spoza šestnástky napriahol Martinez, no jeho pokus defenzíva ViOn-u zablokovala na rohový kop. Zverenci Karola Praženicu odpovedali o tri minúty neskôr sľubnou šancou. Brašeň zachytil rozohrávku Zemplínčanov, rozohral vľavo na Kovaľa, ktorý pod sebou našiel Dugu. V dobrej pozícii prihrával Švecovi, ktorého prudkú strelu zvnútra brankár Kira vyrazil do bezpečia. V ďalšom priebehu si Michalovce vypracovali dve príležitosti. Najprv pálil Sidibe, následne ho napodobnil Kvocera. S oboma pokusmi si Pindroch hravo poradil. V 26. minúte opäť umne zapracoval Brašeň, z ktorého práce ťažil Jarovič. Podržal loptu, našiel Kovaľa, ten ťukol Dugovi a stredopoliar ViOn-u strieľal pod brvno, odkiaľ loptu vyťahoval na roh Kira. Po ňom sa hosťujúca lavička takmer radovala z vedúceho zásahu. Švecov center predĺžil hlavou Asanovič, no na zadnej žrdi ho o pár centimetrov minul osamotený Grozdanovski. Udreli tak domáci. Krátko po polhodine hry si Rota narazil loptu so Žofčákom, prenikol do pokutového územia, kde ju, popri vybehnutom Pindrochovi, stihol poslať k ľavej žrdi – 1:0. Inkasovaný gól Zlatomoravčanov nepoložil. Nevzdali sa, bojovali až do poslednej sekundy polčasu a dočkali sa odmeny. V nadstavenom čase sa po rohovom kope Šveca presadil hlavou Jarovič – 1:1.

Po zmene strán nastúpili oba tímy bez zmien. Živšie vstúpili na trávnik Michalovce. V 53. minúte si znova narazil Rota, z uhla vystrelil a lopta preletela cez celé pokutové územie. S pribúdajúcimi minútami rástol tlak hráčov Antona Šoltisa. V desaťminútovke zatlačili svojho súpera. Skúšali to niekoľkými centrami či rohovými kopmi. So všetkým si ale defenzíva viončanov poradila. Neodolala až v 66. minúte, keď sa Kvocerov center dostal na zadnú žrď, kde ho do prázdnej brány dorazil Kountouriotis – 2:1. Vedúci zásah vlial impulz do žíl žlto-modrým. Tí si vypracovali ďalšie šance na gól. Po rýchlych kontrách to skúšal striedajúci Mensah Sidibe. Ani jeden nevyzrel na Pindrocha. Viac ako osemsto prítomných fanúšikov videlo ešte jeden zásah. Sedem minút pred koncom vyšiel brejk Zlatým Moravciam – Vrábľom. Po nákope Brašeňa z vlastnej polovice predĺžil loptu hlavou za obranu Silvio, kde vysunul Jaroviča a útočník hostí prepálil Kiru – 2:2. Svojim tretím gólom v drese ViOn-u zariadil dôležitý bod. V závere mohol strhnúť tri body na svoju stranu Junior, no hlavou tesne minul ľavú žrď. ViOn privíta najbližšie doma Slovan Bratislava. Výkop je v nedeľu naplánovaný o 15.00 hod. Vstupenky sú denne v predaji online na www.fcvion.maxiticket.sk a tiež čerpacej stanici.

OHLASY TRÉNEROV

Karol Praženica (tréner FC ViOn Zlaté Moravce – Vráble): „Vedeli sme, že nás dnes čaká súper, ktorý je na tom veľmi dobre kombinačne. Disponuje rýchlymi hráčmi a to sa i potvrdilo. V prvom polčase išli domáci do vedenia. Následne prišla z našej strany veľmi dobrá reakcia. Po štandardnej situácii z poslednej minúty sa nám podarilo vyrovnať. V druhom dejstve sme išli do zápasu s tým, že si chceme s vetrom vytvoriť vyšší tlak. Zemplínčania nás zatlačili niekoľkými štandardkami. Potom sa hra vyrovnala. Súper sa častejšie dostával kombinačnou hrou k našej šestnástke. Situácie sme celkom dobre riešili a do vyloženej šance ich nepustili. Paradoxne, inkasovali sme po situácii, keď mal loptu na kopačke náš hráč, no neurobil protipohyb, čo bola veľká chyba. Domáci futbalista ukázal veľmi dobrú útočnú činnosť, predskočil obrancu a dorazil loptu do brány. Opäť sme dobre zareagovali. Nepoložili sme sa, išli za vyrovnaním. Zmenili sme rozostavenie a dočkali sme sa vyrovnania. Bod si ceníme. Michalovce majú kvalitné mužstvo. Výsledky nemali zozačiatku podľa predstáv. Postavenie v tabuľke neodráža ich kvalitu. Som presvedčený, že ďalšími kolami pôjdu vyššie.“

Anton Šoltis (tréner MFK Zemplín Michalovce): „Ďakujem trénerovi za pochvalu. V prvom polčase sme sa ťažko presadzovali. Hostia dobre bránili. Terén bol ťažký, chceli sme hrať kombinačne. Sčasti sa nám to darilo. Boli tam však fázy, keď sme sa nevedeli prepracovať k súperovej šestnástke, naša hra nemala patričnú rýchlosť. Otvárali sme to pomaly. Napriek tomu sme išli do vedenia. Škoda, že sme si to neudržali. Vyrovnanie prišlo po akejsi nezodpovednosti. Stáva sa nám to často. Vieme, že máme problém s výškovou prevahou, no o to viac musíme byť koncentrovaní. Chlapcov na to upozorňujeme. Ak sa nemýlim, v aktuálnej sezóne sme inkasovali jedenásty gól zo štandardnej situácie. Je to dosť. Veci sa opakujú. Pracujeme na tom. Zráža nás to na zem. Po zmene strán sme išli za víťazstvom. Mám pocit, že takéto stretnutie musíme doviesť do víťazného konca. Nevieme to. V posledných kolách sa to lámalo. Vypracovali sme si dostatok príležitosti na strelenie gólu, aby sme súboj upokojili. Neviem, či to je o vyššej kvalite, šťastí… Súper vyrovnal z jednej nakopnutej lopty. Hrozil rýchlymi protiútokmi. V tom je nepríjemný, čo sme vedeli. Takýto zápas musíme jednoducho zlomiť. Dvakrát vyhrávať… Mali sme na to, aby sme to zvládli. Stále ale hovorím, že futbal je o góloch. My sme dali dva, rovnako súper dal dva. Musíme dať hlavy hore a začať zbierať body.“

post

Zlatomoravčania cestujú do Michaloviec. Švec: Urobíme všetko pre to, aby sme bodovali

V ostatnom kole sa zverenci Karola Praženicu tešili z plného bodového zisku po piatich zápasoch. Vo víťaznom ťažení by vionisti chceli pokračovať aj po víkende, v ktorom ich čaká výjazd do najvzdialenejšieho mesta ligy – Michaloviec.

Náročný súboj s Nitrou rozhodol v úvode druhého polčasu krídelník Martin Kovaľ, ktorý sa radoval z premiérového zásahu v aktuálnom ročníku. Zlaté Moravce – Vráble tak zo štyroch krajských derby v roku 2019 neprehrali ani raz. Trikrát vyhrali a v jednom prípade remizovali.

„Sme veľmi radi, že sa nám podarilo zvládnuť duel s Nitrou za tri body. Prvý gól ma potešil, musel som zaň aj patrične zaplatiť. Sumu si však nechám pre seba,“ hovoril s úsmevom Kovaľ.

Vionisti sa proti Michalovciam v tejto sezóne už postavili. V treťom kole rozhodol vo ViOn aréne o výhre kapitán Tomáš Ďubek. V sobotu privíta desiaty celok štvrtý. Od seba ich delí šesť bodov.

„Bolo dôležité, že sme po všetkých tých zápasoch, ktoré nám nevyšli, zvíťazili. Zlomili sme to a chceme pokračovať ďalej. Veríme, že to dokážeme aj v tomto kole. Ako vždy, aj teraz dáme do toho maximum,“ zdôraznil Jakub Švec.

Zemplínčania nazbierali v trinástich kolách trinásť bodov. V posledných piatich kolách si dvakrát body delili, rovnako dvakrát ťahali za kratší koniec a zdolali Nitru.

„Tabuľkové postavenie určite nezodpovedá ich kvalite. Nemôžeme nič podceniť. Náš cieľ je jasný, priniesť z východu body,“ pokračuje Kovaľ.

Na svojej pôde hostili žlto-modrí svojich súperov šesťkrát. Dvakrát si pripísali plný počet bodov, trikrát prehrali a raz remizovali. Zlatomoravčania odohrali vonku šesť súbojov. V nich majú vyrovnanú bilanciu – po dve výhry, remízy i prehry.

„Tri body nám veľmi pomohli. Určite sa však neuspokojíme a budeme chcieť získať ďalšie. Bude to ťažké stretnutie. Michalovce hrajú veľmi dobrý futbal. Máme kvalitný tím. Urobíme všetko, aby sme bodovali,“ doplnil Švec.

Z doterajších trinástich vzájomných zápasoch sa v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži darilo viac Michalovciam. Futbalisti zo Zemplína triumfovali v siedmich vystúpeniach. Zmierlivo sa mužstvá rozišli štyrikrát. Zlaté Moravce – Vráble získali tri body len dvakrát. Na plný bodový zisk z východu čakajú.

„Očakávam, že to bude náročný duel. Nastúpime proti futbalovému súperovi. Z každej situácie sa snažiť vyjsť technickým spôsobom. Verím, že keď necháme na ihrisku všetko, budeme sa na konci radovať,“ uzavrel Martin Kovaľ.

Zápas má v sobotu výkop o 17.00 hod.