post

Asanovič: Musíme pokračovať v tvrdej práci a nič nepodceniť. Len tak môžeme byť úspešní

K Žitave prišiel v januári tohto roka. Prežil kritický polrok, v ktorom sa mužstvo zachránilo vo Fortuna lige až v poslednom kole. Jeho otec Aljoša má za sebou skvelú kariéru vo viacerých svetových kluboch. V reprezentačnom drese sa predstavil na Eure 96 i majstrovstvách sveta 98, kde sa krajina radovala z bronzu. Volali ho ohnivý lakeť. Zdedil ANTONIO ASANOVIČ niečo po svojom slávnom otcovi? Aké to mal v mládežníckych časoch? Čo mu dalo šesť mesiacov záchrany? Ako si užíva aktuálny ročník? O tom a oveľa viac sa dočítate v rozsiahlom rozhovore s dvadsaťsedemročným stopérom.

Blíži sa druhý kvalifikačný súboj medzi Slovenskom a Chorvátskom. Komu budeš fandiť?
„(Úsmev). Jasné, že Chorvátsku. Je to moja krajina.“

Si patriot v každom smere alebo sa ti v niečom páči už viac Slovensko, keďže v našej krajine pôsobíš nejaký čas?
„O Slovensku nemôžem povedať nič zlé. Je to veľmi pekná krajina na život. Rovnako tak pre môj futbalový rozvoj. Vo futbale ale fandím vždy iba Chorvátsku.“

Ako Chorváti, aj ViOn prežíva výborné futbalové obdobie. Súhlasíš?
„Jednoznačne. Sme v dobrej situácii. Aktuálne nám patrí šiesta priečka. Máme za sebou veľa zápasov. Do konca jesene nás čakajú ešte tri. Budeme sa snažiť bojovať, aby sme zotrvali medzi šiestimi najlepšími.“

Tabuľka je nesmierne vyrovnaná. Ako ju vnímaš?
„Uff. Až príliš je vyrovnaná. Sú tam dvoj alebo trojbodové, maximálne štvorbodové odstupy. Priznám sa, že bude pre mňa veľkým sklamaním, keď sa neudržíme v prvej šestke. Máme dostatočne kvalitné mužstvo, aby sme tam boli. Od začiatku sezóny tvrdo pracujeme a bojujeme o tento cieľ. Chceme sa tam udržať. Veľa sme pre to zmenili.“

K tým zmenám sa dostaneme. Vo štvrtok ste zvládli osemfinále Slovnaft Cup-u. Splnili ste jeden zo svojich cieľov?
„Presne tak. Bol to veľmi ťažký zápas. Hralo sa na mäkkom ihrisku. Postup je dôležitý nielen pre nás, ale aj klub. Vyhrali sme 1:0 a prebojovali sa do záverečnej časti – medzi osem najlepších. Pred výkopom sme si na príprave povedali, že dnes je najdôležitejšia iba jedna vec, aby sme postúpili. Chvalabohu, zvládli sme to.“

K Žitave si prišiel v januári. So spoluhráčmi ste vybojovali záchranu v poslednom kole. Aký to bol polrok?
„Bolo to náročné obdobie. Mali sme na konte jedenásť bodov. Všade, kam sme sa pohli, všetci o tom hovorili. Ľudia nás podceňovali a prízvukovali, že vypadneme do druhej ligy. Išli sme od zápasu k zápasu. Rástli sme. Chceli sme sa zachrániť a v poslednom kole to vyšlo. Mali sme obrovskú radosť, ani ju neviem opísať.“

Čo ti dalo tých šesť mesiacov?
„Po každej stránke mi dalo to obdobie veľmi veľa. Udržali sme sa v najvyššej súťaži. Pokračujeme v hraní veľkých zápasov. Jednoducho iná úroveň. Neustále bojujete presne o takúto možnosť. Som silnejší po mentálnej i fyzickej stránke. Ten tlak a všetko okolo vás zocelí.“

Po pätnástich kolách máte na konte dvadsať bodov. Čo sa zmenilo za krátku dobu?
„Veľa hráčov zostalo pokope. Začali sme pracovať tvrdšie. Tréner Praženica s nami pokračuje aj v tomto ročníku, takže sa zlepšujeme v taktike a štýle hry. Vieme, kto sa kde hýbe a čo má na ihrisku robiť. V lete sa káder doplnil o mladých a tiež skúsených futbalistov. Pre každého sú novým impulzom. Priniesli nové možnosti, pre tento klub odovzdávajú veľa. Máme okolo seba pozitívnu auru. Všetci pracujeme na viac ako 100 % – realizačný tím, hráči, ty, generálny manažér Marek a ďalší ľudia vo vedení. Jednoducho každý tu robí dobrú a cennú prácu. Sme výborný tím, ťaháme za jeden povraz, čo sa odzrkadľuje na trávniku.“

So šiestym miestom prevláda v kabíne spokojnosť?
„Sme a musíme byť šťastní. Nachádzame sa v prvej šestke. Užívame a vážime si to. Sme hore. Musíme ale naďalej bojovať. Túto pozíciu vnímať ako pozitívny signál a pokračovať v tvrdej každodennej práci. Nič nepodceniť. Len tak môžeme byť úspešní.“

Od začiatku sezóny patríš k pilierom defenzívy. Väčšinou popri tebe nastupuje Pintér alebo Tóth. Ako si to s nimi užívaš?
„Obaja sú kvalitní. Na každom poste máme veľmi dobrých hráčov. Pre mňa je dôležitejšie, že chalani sú aj dobrí a pozitívni ľudia. Z osobného hľadiska je pekné, že môžem nastupovať pravidelne v základnej zostave. Posúvam sa dopredu.“

Už si spomínal, že kostra tímu zostala pokope. Je to pozitívne aj z toho hľadiska, že si nemusíš zvykať na nových spoluhráčov či iný štýl?
„Veľmi. Oveľa ľahšie sa vám v týždni trénuje. Máte už v sebe akési automatizmy. Navzájom sa poznáme. Vieme z pohybu vycítiť či prečítať, kedy si niekto nabehne a kam. Je to dôležité, kľúč k úspechu. Sme silný kolektív. Od prvého do posledného nechávame na ihrisku maximum.“

Celkovo sa mužstvo prezentuje sympatickým herným štýlom, ktorý baví aj fanúšikov. Svedčia o tom vysoké návštevy. Ako je pre vás dôležitá ich podpora?
„Veľmi dôležitá. Nielen ja sa teším, že nás chodia fanúšikovia podporovať v takomto počte. Región žije futbalom. Sú na našej strane. Z tribún nás tlačia k lepším výsledkom. Dodávajú nám energiu navyše. Vďaka ním odovzdávame na tráve ešte viac. Sme im vďační.“

V lige ste naposledy ťahali za kratší koniec doma so Slovanom Bratislava. Favoritovi ste ale boli viac ako vyrovnaným súperom. S odstupom niekoľkých dní, stále ťa mrzí tá prehra?
„Pozrime sa na to z inej strany. Som pozitívny, pretože sme hrali dobre. Bol to ťažký duel. Nemôžem povedať, že by nás úplne prevýšili. Máme za sebou naozaj kvalitný súboj. Vypracovali sme si v ňom niekoľko šancí, ktoré sa neskončili gólom. Jeden hráč dokáže urobiť rozdiel, čo ukázal Holman svojou strelou. Po deväťdesiatich minútach mala svietiť na tabuli remíza. Futbal vie byť aj takýto. Pokračujeme ďalej.“

Peter Čogley po zápase povedal, že od tohto výkonu sa môžete odraziť a opäť zlepšiť. Vidíš to podobne?
„Súhlasím. Môžeme na ňom v ďalších kolách stavať. Musíme ísť podobným tempom a prezentovať sa takýmito výkonmi i v záverečných zápasoch. Len tak nám budú body pribúdať. Verím, že ich získame ešte veľa.“

Oproti prvému vzájomnému stretnutiu na Tehelnom poli bol váš výkon diametrálne odlišný. Prečo?
„Stopercentne išlo z našej strany o odlišný výkon. U nich sme im dali až príliš veľa rešpektu. Keď hráte takýto zápas, proti takémuto mužstvu, nemôžete ísť na ihrisko s tak obrovským rešpektom. Poviem to s nadhľadom, proti Slovanu nemáte čo stratiť, iba získať. Musíte po trávniku lietať. Užiť si to a ukázať sa, bojovať pre svoj tím. To sme spravili teraz na našom štadióne.“

Po reprezentačnej prestávke vás čakajú záverečné tri kolá. Cestujete do Žiaru nad Hronom, doma privítate Senicu a jeseň ukončíte v Ružomberku. Čo bude najdôležitejšie?
„Nebudú to jednoduché duely. Priznám sa, že keď hráme doma, necítim strach. Na svojom ihrisku sme silní. Vonku sa musíme zlepšiť a začať zbierať viac bodov. A čo bude najdôležitejšie? Nerád hovorím klišé, ale určite získať čo najviac bodov. Tieto tri zápasy sú pre nás dôležité. Prezentujeme sa pozitívnou hrou. Verím, že sa na našu stranu nakloní aj kúsok futbalového šťastia. Napríklad v Žiline proti Trenčínu na nás opustilo. Viedli sme 2:1, mohli skóre navýšiť a nakoniec sme odchádzali s bodom za remízu 2:2.“

Na druhej strane, v Michalovciach sa ukázala sila, resp. charakter tímu?
„Nebolo to ľahké. Michalovce hrali veľmi dobre. Počas celého stretnutia pršalo. Terén bol ťažký. Dvakrát sme prehrávali, dvakrát sme sa dokázali postaviť na nohy a vrátiť. Keď som to videl, pomyslel som si, že máme naozaj silný tím a každý v ňom disponuje správnym charakterom. Sme ochotní bojovať za klub. Môžeme dosiahnuť veľa.“

Narodil si sa v Cannes vo Francúzsku. Prežil si tam aj časť detstva. Bolo to počas aktívnej kariéry tvojho otca?
„Áno. Po Cannes sme pokračovali do Montpellier a Metz. Všade, kde otec pôsobil, sme boli s ním. Po Francúzsku nás čakalo dobrodružstvo v Derby County, Neapole, Panathinaikose. Domov sme sa vrátili v šiestich alebo siedmich rokoch.“

Svoje prvé veľké futbalové kroky si robil v akadémii Hajduku Split. Ako si spomínaš na mládežnícke časy?
„Hajduk je pre mňa najlepší klub na svete. Vyrástol som tam a stále žijem v Splite. Časť sna som si splnil tým, že som pravidelne navštevoval zápasy hlavného mužstva. Dokonca som si na tom štadióne zahral pár priateľských zápasov. Vydržal som tam po juniorov a presunul sa do Primoracu, čo je blízko Splitu. Odtiaľ z toho bolo Rumunsko a ďalšie angažmány.“

V prvom tíme Hajduku si nedostal nikdy šancu. Konkurencia bola už v tom čase vysoká?
„Moja generácia bola naozaj silná. Každý z nich sa vypracoval do kvalitného klubu. Spomeniem napríklad Jonjiča, ktorý je v japonskej Osake. Andrijaševič pôsobil v Dinamo Záhrebe, aj Gente. Tičinovič sa prepracoval do Dánska a Belgicka. Brankár Stipica je v poľskej Ekstraklase. Všetci obliekali v mládežníckych výberoch reprezentačný dres. Náš tím bol kvalitný. Šanca síce neprišla, no nemôžem na klub povedať nič zlé. Ako som hovoril, doteraz im fandím. Možno mi nepomohlo ani meno. Od Asanoviča čakal každý veľké veci, keďže môj otec odohral v Hajduku cez sto súbojov. Všetci mi pripomínali, kto je môj otec a čo dokázal, že ho musím napodobniť. Nebolo to ľahké.“

Dlho si hral na poste ofenzívneho stredopoliara. Až neskôr prišiel presun k stopérom. Čo alebo kto je za touto zmenou?
„Pripravoval som góly, neskôr išiel nižšie na pozíciu defenzívneho stredopoliara. Na tomto poste som hral takmer celú juniorskú kariéru. Následne si ma zavolal tréner, že vo mne vidí skôr stopéra. Odvtedy ma začal stavať do stredu obrany. Rýchlo som sa adaptoval. Stopérska pozícia sa mi páči. Vyžívam sa v súbojoch jeden na jedného a najmä hlavičkách. Neuhnem nikomu.“

Viackrát si spomenul svojho otca Aljošu Asanoviča. V Chorvátsku je legenda. Predstavil sa na Eure 96 a majstrovstvách sveta 98. Vnímaš ho ako najväčší vzor?
„Áno, určite je môj najväčší vzor. Bol to veľmi dobrý futbalista. Je aj výborný človek. Pred rokmi na mňa dozeral a tlačil, aby som sa neustále posúval dopredu. Naučil ma byť dobrým človekom, vážiť si veci mimo futbal. V mládeži nevidel až toľko mojich zápasov, keďže stále aktívne hral. Dnes si pred každým výkopom vymeníme množstvo správ. Vždy ma povzbudí a dodá motiváciu. V roku 1998 získal s Chorvátskom vo Francúzsku bronzovú medailu. Nastrieľal veľa gólov. Nemôžem na neho povedať nič negatívne.“

Vystriedal viacero známych európskych klubov – Montpellier, Valladolid, Derby County, Neapol či Panathinaikos. Rozprávate sa často o jeho kariére?
„Viem, že patril k veľmi dobrým a ceneným hráčom. Samozrejme, že sa ho vždy niečo z jeho kariéry spýtam. Väčšinou sú to otázky smerujúce na obľúbenosť miest a spomienok na súperov. Rád mi odpovedá. Je naozaj pokorný a skromný. Nikdy sa nado mnou nepovyšoval a nerobí to ani teraz.“

Dáva ti rady do života a najmä toho futbalového?
„Skôr mi zdôrazňuje všetky tie známe veci, aby som bol na ihrisku stále maximálne koncentrovaný. Nerozpráva často. Keď sa ozve, tak to stojí za to. Vie trafiť presne tam, čo ako stopér potrebujete počuť.“

Pre jeho štýl ho prezývali ohnivý lakeť. Zdedil si niečo po ňom?
„Futbal sa každým dňom posúva ďalej. Nie je ľahké niekoho napodobniť štýlom a nie ešte štatistikami. Ani to nemám v úmysle. Každý je jedinečný. Nikto nie je rovnaký. Ak by som dnes hral jeho štýlom, dostal by som v každom zápase červenú kartu (smiech). Ľudia mi ale často hovoria, že sa na ihrisku pohybujem ako on. S tým súhlasím, z jeho pohybu som niečo zdedil.“

Máš 27 rokov. Pre futbalistu je to stále mladý vek, možno najlepší. Čo by si chcel v kariére ešte dosiahnuť?
„Žijem prítomným časom. Užívam si deň po dni. Nepozerám sa ďaleko do budúcnosti. Nemá to zmysel. Každý tréning idem na 100 %. Regenerujem takisto na 100 %. Nikdy nič nepodceňujem. Keď ste zodpovedný, časom sa vám všetko vráti. Dávam si tak krátkodobé ciele. Myslím iba na ViOn. Je to môj klub. Odovzdávam pre neho maximum. Žijem preň. Takí sme my Chorváti. Nikdy nepoľavíme.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *